Posledné mesiace sa mi krúti hlava z toho, aký má cirkev nesprávny postoj k týraniu. Je to veľmi rozšírené – v cirkevných zboroch, na seminároch, v tlači, vo vyučovaní.
Prečo je táto téma pre mňa taká dôležitá? Prečo o nej stále píšem a rozprávam? Stala sa jednou z najrozšírenejších problémov v terapii. Tie najťažšie prípady traumy a komplexnej posttraumatickej stresovej poruchy, ktoré vidím, majú klienti, ktorí zažili to najhoršie a najohavnejšie týranie vo svojich „kresťanských“ manželstvách či rodinách. Mnohým sa stalo, že keď požiadali o pomoc tých, ktorí mali byť tí najdôveryhodnejší a najbezpečnejší, bolo ich týranie minimalizované a prehliadané, čo vyústilo do ďalšieho týrania, často do týrania Písmom. Do týrania mocou. Úplne zlý výklad Boha.
Podľa Diane Langberg, hlavnej odborníčky na poli traumy a duchovného týrania, „slovo týranie pochádza z latinského „abuti“, čo znamená „zneužívať alebo používať nesprávne“ a zahŕňa ideu vykorisťovania, spôsobovania zranení, urážok, opakovaného násilia a urážlivého jazyka. Keď je vzťah v akejkoľvek podobe tyranizujúci, príbeh za ním je prekrútený a poškodzujúci.
Vidieť dokopy slová „duchovné týranie“ je dichotómia (zreteľný odpor). Boh, ktorý prišiel preto, aby liečil a oslobodzoval zranených, je vykresľovaný ako ten, ktorý bráni svoju moc za každú cenu, ktorému sa nedá vyhovieť. Ako tyranizujúci Boh. A divíme sa, prečo sa v kresťanskej kultúre deje toľko kritických rozborov? Možno vykresľujeme obraz Boha, ktorý nie je Bohom (o tom by som mohla veľmi veľa hovoriť, možno si to nechám na inokedy).
Ako licencovaná odborná poradkyňa a licencovaná manželská a rodinná terapeutka pracujem v dvoch rôznych organizáciách pod ich etickým kódexom. Jeden z hlavných princípov v oboch organizáciách je NEUBLIŽUJ. Toto je základ. Toto je niečo, čo sa očakáva. Toto je naša profesionálna zodpovednosť, aby sme nezneužívali silné postavenie, ktoré máme v životoch ľudí na ich zraniteľných miestach. Máme etický kódex, ktorý má našich klientov chrániť.
Ako terapeutka si uvedomujem, že moje postavenie má vo vzťahu s klientom moc. Musím si byť vedomá, že je to moja zodpovednosť chrániť dobro mojich klientov. Nie je zodpovednosťou mojich klientov akokoľvek chrániť či formovať mňa. Nie je to ich zodpovednosť vzdelávať ma, zvládať moje traumatizujúce reakcie, moje emócie, hladiť moje ego. Je to moja zodpovednosť vytvárať bezpečné miesto pre mojich klientov, aby sa uzdravili.
V postavení moci zodpovednosť chrániť vždy spočíva na tom, kto má moc. Pastier chráni ovce. Nie je to zodpovednosť oviec chrániť pastiera; to by bolo absurdné. Zdá sa, že je to celkom jasné. No napriek tomu…
V americkej evanjelikálnej kultúre sa nachádzame v epidémii týrania. Horúčka tyranie kričí veľmi hlasno. Čo sa to deje? Od duchovného týrania a jeho zakrývania, sexuálneho zneužívania v pozíciách moci, súperenia o udržanie moci, poburujúceho týrania, ku ktorému dochádza v kresťanských domácnostiach a manželstvách a ktoré je umožňované rôznymi formami duchovného vodcovstva (vrátane deštruktívneho vyučovania v mnohých kresťanských knihách, ktoré indoktrinovali celú generáciu). Počuť volanie od obetí smerujúce k ľuďom v postavení duchovnej moci, aby prevzali zodpovednosť za bezpečnosť oviec. To sú pastieri. A napriek tomu prežívame hroznú nedbalosť vo vzťahu k dobrému stavu tých, ktorých majú pastieri chrániť.
Keď vodcovia v postavení moci začnú rozpoznávať, že dochádza k ubližovaniu (hoci nemuselo byť zámerné), mal by existovať etický (a morálny) záväzok veci napraviť. Je to zodpovednosť toho, ktorý je v postavení moci, aby chránil bezpečie dotyčného. Je to etická a morálna povinnosť nás vodcov NEUBLIŽOVAŤ.
O čo viac by sme mali očakávať od našich kresťanských vodcov a komunít, aby neubližovali? Aby boli bezpeční? Aby chránili ovce? Podľa Langbergovej „naša reakcia na zraniteľných odhaľuje, kto sme… Ak tí v postavení moci odmietajú druhým pomáhať, tvária sa, že nepočujú a zatvrdzujú sa voči potrebám druhých, potom je hlavným vplyvom odmietnutie, nie záujem a starostlivosť.“ Keď je toto odpoveďou kresťanských vodcov, ako tieto obete vnímajú Boha?
„Ježiš používa svoju moc na ochranu, odhaľovanie a obnovu dôstojnosti. Volá svojich ľudí, aby vo svete používali svoju moc pod jeho autoritou prejavujúc jeho charakter tým, že hovoria pravdu, svietia, chránia a starajú sa o zraniteľných“. Ako používaš svoju moc v tomto čase v našej kultúre a v viery ty?