Bežné tyranizujúce taktiky, ktoré môžu používať tí, čo sú v postavení duchovnej autority, nazývam „odpustenie ako zbraň.“
Odpustenie je niečo nádherné, čo môže byť pre tvoje uzdravenie a slobodu veľmi dôležité, no musíme mu rozumieť oveľa lepšie než ho používať na získanie moci a kontroly nad správaním iného človeka.
Používanie odpustenia ako zbrane môže byť veľmi prefíkané a niekedy sa dá len veľmi ťažko rozpoznať. Používa sa na manipuláciu a pospájanie mnohých biblických princípov do pozície, ktorá slúži tomu, čo má moc a jeho plánom. Dotyčnému až tak nezáleží na tvojom srdci alebo procese uzdravenia; chce len, aby si „akt“ odpustenia dokončil. Čo to teda znamená používať odpustenie ako zbraň a ako si môžeme všimnúť, že sa to používa proti nám?
Vyzerá to nasledovne:
- Nátlak, aby si rýchlo odpustil(a) bez primeraného spracovania smútku a pokánia dotyčného za spôsobenú bolesť.
- Nesprávne citovanie veršov o odpustení a ich vytrhávanie z kontextu za účelom manipulovania obete k tomu, aby neriešila svoje strápené srdce a zradu.
- Donútiť ťa odpustiť je dôležitejšie než pochopiť, ako ti tyran ublížil a ako je naučiť ho v budúcnosti zmeniť svoje správanie.
- Nie je to o precítení, ale o konaní, čo znamená, že stačí si odškrnúť správnu kolónku, získať duchovné body, urobiť to, čo je pred druhými to „správne“ a byť „dobrým“ kresťanom. Spomeňte si na farizejov Ježišovej doby. Nie je to o záujme o srdce či dušu obete.
- Je to o tom posunúť sa ďalej a vrátiť čo najrýchlejšie všetko do starých koľají predstierania pokojnej kresťanskej utopistickej fantázie. Najvyššou prioritou je zdanie pokoja, nie hovorenie pravdy alebo život v pravde.
- Zamieňanie si odpustenia so zmierením. Táto bežná prax duchovnej nevšímavosti voči hlbokej bolesti a zraneniu je o tom, že by si sa mala magicky vrátiť do vzťahu s tým, kto ti práve nesmierne ublížil. Často sa používa falošná mantra „odpusti a zabudni.“ To je dôvod, prečo sa mnohé ženy vracajú k svojim tyranizujúcim partnerom, pretože ich pastor ich k tomu vedie. Úprimné odpustenie neznamená, že sa musíš zmieriť s tyranom a vrátiť sa do vzťahu s ním. Niekedy je poškodenie príliš veľké a ak máš žiť v pravde, tento vzťah musí byť ukončený.
- Získať si priateľov, rodinu a náboženských vodcov, aby ťa tiež tlačili k tomu, aby si sa už posunula ďalej v zmysle: Ak ťa tvoja komunita tlačí, napraví ťa to, t. j. „napraví to skutočný problém.“ Toto môže veľmi bolieť, pretože tá zrada prichádza od všetkých. Problém je, že celá spoločnosť bola oklamaná, aby si myslela, že odpustenie je spôsob, ako uniknúť bolesti ukrižovania, hoci v skutočnosti ťa do nej ponára ešte hlbšie.
Odpustenie je pre duševné zdravie dôležité, no prichádza vo vlnách – podobne ako kontrakcie pri narodení. Nikdy by nemalo byť vynucované, nátlakové, kým nie je pripravené narodiť sa. Trvá to istý čas, kým sa rozvinie a dozreje a je to celkom v poriadku. Nech zapustí hlboké korene a nech ti presiakne až do kostí. Ak mu dopraješ zrod, neznamená to, že nemáš mať hranice. Chráň si ich a maj múdrosť, koho k sebe pustíš.
Mne prichádza na myseľ moja cesta s otcom. Aj po piatich rokoch od jeho smrti to stále cítim vo svojom tele. Väčšina dní je takých, že mu dokážem odpustiť a žialiť nad tým. Inokedy ma to dokáže rozzúriť. Ako to mohol urobiť?! Ako sa ku mne mohol takto správať?! Som celkom schopný, mám úžasné deti. Ako ich mohol nespoznať?! Prečo nedokázal vidieť za svoju bolesť? Rozhodol sa byť zbabelcom a niektoré dni mu neviem odpustiť. Aj to je v poriadku. Na svojej ceste odpustenia musím byť láskavý a musím sa zmieriť so všetkým, čo v sebe cítim. Musím s tým uzavrieť pokoj, aby som mohol raz a navždy povedať áno celej komplexnosti lásky a odpustenia a empatické nie týraniu, manipulácii a prekrútenému významu odpustenia, pretože skutočné odpustenie podľa Božieho zámeru je pre naše dobro a pre našu slobodu.
Andrew Bauman