Osem znakov toho, že narcista sa nemôže zmeniť

Silným indikátorom osobnej zrelosti je ochota, túžba učiť sa a napredovať. Každé životné štádium ponúka potenciál rozšíriť lekcie, ktoré sa človek v minulosti naučil. S pribúdajúcim vekom sa tvoje skúsenosti stávajú silným učebným nástrojom a ak zostaneš otvorená lekciám, ktoré máš pred sebou, môžu sa stať dobré veci.

V protiklade k tomu je definujúcou črtou narcizmu samoľúbe sebauspokojenie. Narcisti dospeli k záveru (v protiklade k dôkazom), že oni sú tí, čo vedia ako žiť. A aby to bolo ešte horšie, nemajú hanbu vnucovať ti svoje celkom zle pochopené predstavy. Často to robia neskrývane, no dokážu to robiť aj zákerne a úskočne. Tak či tak vystupujú ako tí, čo sa vôbec nepotrebujú meniť ani prispôsobovať a dávajú jasne najavo, že by si na tom bola oveľa lepšie, keby si sa jednoducho podvolila ich „osvieteniu.“

Je jasné, že ich odpor k učeniu vedie k tvrdohlavosti, uzavretosti mysle a nelogickosti, no keď im na niečo z toho poukážeš, povedia ti, že to ty si tá, čo ničomu nerozumie.

Narcisti si zriedkakedy uvedomia svoj vlastný problém, ktorý je pre druhých celkom jasný. Nikdy ti nepovedia: „Potrebujem pomoc.“ Nemajú potuchy – alebo im je to ukradnuté – ako negatívne ovplyvňujú vzťahy s druhými. Ak vnímajú, že niekto sa potrebuje v niečom prispôsobiť, si to vždy ty, nie oni.

Na základe tohto poznania je tvojou úlohou rozpoznať, s čím máš do činenia. Narcista chce, aby si akceptovala vinu za jeho nedostatočný rast, no keď sa tak stane, môžeš si pripomínať, že väčšina z problémov vo vzťahu je zapríčinená jeho vlastnou vnútornou stagnáciou.

Pozrime sa na osem najbežnejších znakov toho, že narcisti sa nikdy neposunú ďalej:

1. Nielenže tvoje obavy vôbec neberú do úvahy, oni sa z nich aj vysmievajú:

Namiesto toho, aby ti prejavovali úctu tým, že si ťa vypočujú a budú uvažovať o tvojich názoroch, rozmýšľajú v zmysle: „To je hlúposť!“ alebo „Odkiaľ berieš také … nápady?“

2. Majú nafúknuté vnímanie svojej vlastnej jedinečnosti:

Každý človek má potenciál konať a rozmýšľať tak, aby to bolo na prospech jeho blízkym. Toto je krása napredovania vzťahu. No narcisti majú také nafúknuté ego, že ťa nepotrebujú počúvať, keďže oni predstavujú zlatý štandard – „Je jasné, že veci nevidíš – prinajlepšom ich nevidíš tak, ako ja.“

3. Návyk zvaľovať vinu na druhých:

Zdraví ľudia vedia, že chyby či problematické situácie predstavujú príležitosť pre vhľad. Sú ochotní urobiť si osobnú inventúru v súvislosti s tým, čo ich život obohacuje a čo nie. Toto je v priamom kontraste s narcistom, ktorého primárna reakcia na problémy je nájsť niekoho, koho môže obviniť.

4. Chronická potreba kontroly:

Pre každého človeka je prirodzené mať slobodu v tom, aby žil podľa vlastných princípov a priorít. Narcista však trvá na tom, že ti môže, ba že ti má vnucovať svoj vlastný spôsob života a myslenia. Toto bráni vzájomnej komunikácii, ktorá je potrebná pre zrelý vzťah.

5. Narcista vyhľadáva iba tých, čo ho psychicky podporujú:

Je prirodzené, že nás priťahujú ľudia, ktorí s nami zdieľajú podobné zvyklosti a záujmy, no zdraví ľudia sú ochotní uvažovať aj idey, ktoré predstavujú iné tradície. Narcisti sa však boja rozmanitosti. Vo svojej neistote nedokážu počúvať, ak je človek „veľmi iný.“

6. Nie sú iba skeptickí, ale cynickí:

Súčasťou procesu rastu je schopnosť zvažovať nápady a skúsenosti rozumom a vhľadom. To zahŕňa aj zdravý skepticizmus. Narcisti však zvažujú predstavy a skúsenosti druhých so silne negatívnym a pesimistickým nábojom. To je cynizmus a zároveň to podnecuje neustále vyvracanie názorov toho druhého.

7. Neustále opakovanie starého neprispôsobivého správania:

Čím dlhšie si vo vzťahu s narcistom, tým viac vidíš tie isté dysfunkcie, napr. zle zvládaný hnev, necitlivosť, nezrelé zručnosti riešenia konfliktov, absurdný obranný postoj atď. Je neuveriteľné, že keď je už jasné, že tieto vzorce sú škodlivé, bude ti pripomínať, že je to tvoja vina, nie jeho.

8. Vytváranie drámy a následné obviňovanie z nesprávnych reakcií:

Namiesto rastu sa narcisti zaujímajú o výhru. Často sa hádajú či nespolupracujú, lebo vedia, že to v tebe vyvolá tie najhoršie reakcie. A potom na ne s radosťou poukazujú a pripomenú ti, že príčinou všetkých problémov si ty.

Polož si zásadnú otázku: Keď ti dá narcista jasne najavo, že sa nepotrebuje meniť a že problémom všetkého si ty, zúčastňuješ sa podvedome na jeho dysfunkcii? Hádaš sa s ním? Snažíš sa bezvýsledne o riešenie? Ničí ťa to?

Pripomeň si, že narcistova neochota meniť sa je veľmi hlboko zakorenená. Je to súčasť toho, čo robí narcistu narcistom. Narcista nedokáže povedať: „Mám svoje slepé miesta a chyby, na ktoré sa musím pozrieť.“ Neexistuje nič, čo by si mohla povedať alebo urobiť, aby ho to priviedlo k mysleniu: „Rád by som to počul, aby som sa to naučil, dozvedel a posunul sa ďalej.“

Keďže je to tak, tvojou úlohou je aplikovať tvoj záväzok napredovania tým, že si budeš pripomínať: „Použijem svoj vhľad, aby som múdro reagovala na jeho nedostatok múdrosti.“

Dr. Les Carter