Podľa môjho názoru patrí medzi naše základné nástroje pri práci na regulovaní našich emócií po traume samovrava, zameranie na svoje vnútro a tiež naše vonkajšie zameranie.
Dĺžka tvojej cesty môže byť rôzna, ale myslím si, že nástroje a techniky na emocionálnu reguláciu, ktoré učia rôzne terapie, vedú všetky k rôznym spôsobom toho, ako používame samovravu, svoje vnútorné a vonkajšie zameranie.
(Je tiež veľa techník zameraných na dýchanie a fyzické telo, ktoré nám pomáhajú regulovať naše emócie, no aj tie majú v konečnom dôsledku spojitosť s naším vnútorným a vonkajším zameraním.)
Možno tá najdôležitejšia vec, na ktorú musíme pamätať, keď rozmýšľame o emocionálnej regulácii je to, že to nie je ľahké a nijaké zručnosti, nástroje ani filozofia to naraz neuľahčia.
Cieľom zručností a nástrojov emocionálnej regulácie v uzdravovaní z traumy je uľahčiť zvýšenie alebo zníženie intenzity našich emocionálnych stavov – no musíme pamätať na to, že post-traumatická emocionálna dysregulácia je zakorenená vo FYZICKOM poškodení, ktoré bolo spôsobené nášmu nervovému systému, keď sme boli traumatizovaní.
Keď sa snažíme zmeniť naše návykové odpovede na emocionálne stavy, ktoré sa nám javia ako premáhajúce či nebezpečné, vykonávame v našom nervovom systéme FYZICKÉ zmeny – konkrétne meníme smerovanie našich nervových dráh.
Podstatné je to, že si to vyžaduje čas. A niekedy môže byť tento proces fyzicky veľmi nepríjemný.
Ďalšia vec, na ktorú je potrebné pamätať pri práci na post-traumatickej emocionálnej regulácii je zdanie, že veľa zo zručností a nástrojov, ktoré sa v danej chvíli snažíme použiť, nespôsobuje nejaký markantný rozdiel.
Keby bola emocionálna regulácia taká jednoduchá ako to, že počas intenzívnych emocionálnych stavov myslíme na niečo konkrétne alebo hovoríme niečo konkrétne alebo svoje telo používame konkrétnym spôsobom, nebolo by toľko veľa preživších, ktorí s tým zápasia.
V mojom vlastnom uzdravovaní z traumy som zistil, že keď som sa naučil nejakú techniku emocionálnej regulácie a prišiel čas na to, aby som ju použil, zdalo sa mi to veľmi slabé.
VEĽA vecí sa zdá byť veľmi slabých tvárou v tvár hurikánu, aký predstavuje post-traumatická emocionálna dysregulácia.
Dôvod, prečo o tom vôbec hovorím je to, že veľmi dobre viem, že veľa preživších je unavených zo skúšania rôznych vecí, ktoré nefungujú.
Záplava emócií a fyzických vnemov, ku ktorej dochádza, keď sa to spustí, nie je žiadna sranda – a v danej chvíli NEMÁME chuť skúšať nejakú slabú samovravu alebo techniku vizualizácie, ktorá zdanlivo veľmi neovplyvňuje to, čo práve prežívame.
Paradox učenia sa post-traumatickej emocionálnej regulácie je v tom, že musíme prekonať svoju podráždenosť a zúfalstvo z toho, že niektoré z týchto techník sa zdajú byť naozaj hlúpe a neúčinné ak chceme, aby niekedy začali fungovať.
Pravda je taká, že svoje emócie sa učíme regulovať kúsok po kúsku tak, aby to bolo zvládateľné. Namiesto toho, aby sme prežívali emócie v 100%-nej intenzite, ich prežívame v 99%-nej. A potom možno v 98%-nej.
Mimochodom – tvoja trauma ti bude nahovárať, že kvôli tomu jednému negatívnemu percentu sa určite neoplatí učiť sa a praktizovať techniky emocionálnej regulácie. Táto post-traumatická beznádej je ten najväčší nepriateľ učenia sa efektívnej post-traumatickej emocionálnej regulácie.
Necháp ma zle: tú bezmocnosť vnímame úprimne. Nikto, kto to číta, sa nezdráha skúšať zručnosti a nástroje emocionálnej regulácie kvôli tomu, že sú „ťažké“ alebo že sa o to „nesnaží dostatočne“.
Fakt je jednoducho taký, že ak si naozaj chceme rozvinúť tieto zručnosti, budeme musieť prekonať túto beznádej a cynizmus a akceptovať, že sa budeme posúvať po jednom percente.
Posledná vec, ktorú chcem spomenúť o učení sa post-traumatickej emocionálnej regulácie je to, že neexistuje dokonalá univerzálna sada zručností, nástrojov či filozofií, ktorá bude fungovať u každého – pretože každý z nás má iné silné stránky, iné slabé stránky, traumy, symptómy, zdroje a spomienky.
Samovrava a zručnosti, ktoré pomáhajú zvládať moje emócie mne, sa tebe môžu zdať prinajlepšom neefektívne – pretože moje stratégie sú šité na môj kognitívny a emocionálny „klamný kód.“
Emocionálna regulácia je o nájdení tvojho jedinečného kognitívneho a emocionálneho „klamého kódu.“
Post-traumatická emocionálna dysregulácia je sviňa. Je najviac zničujúca pre najbežnejšie a najničivejšie symptómy pre OBROVSKÚ väčšinu mojich pacientov.
No spolu s tvorivosťou, trpezlivosťou a precvičovaním JE TO riešiteľný problém.
Deň po dni.
Dr. Glenn Patrick Doyle