Rodičovské odcudzenie je komplexná a potenciálne škodlivá dynamika, ktorou rodič manipuluje svoje deti, aby sa vyhýbali, odmietali a pohŕdali druhým rodičom. Dá sa to vnímať ako symptóm narcistického paradigmu a často predstavuje klinické znepokojenie ohľadom zdravého rozvoja dieťaťa.
Charakteristika rodičovského odcudzenia
Rodičovské odcudzenie môže zahŕňať nasledujúce symptómy a prejavy:
- Potláčanie normálneho fungovania systému detskej väzby (pripútania k rodičovi – attachmentu)
- Vzťah, v ktorom sú prevrátené roly, kde sa dieťa používa na naplnenie emocionálnych a psychologických potrieb rodiča (rodič spojenec a obľúbený rodič).
- Symptómy narcistickej osobnosti a/alebo hraničnej osobnosti môžu byť takisto prítomné u dieťaťa a môžu taktiež predstavovať extrémne klinické znepokojenie v súvislosti s ich zdravým vývojom.
- Symptómy u dieťaťa môžu byť iba produktom praktík „patogenného rodičovstva“ a nemôžu sa objaviť spontánne ani v súvislosti s nesúvisiacimi dôvodmi spojenými s duševným zdravím.
Roly pri dynamike rodičovského odcudzenia s ohľadom na väzbu/pripútanie
Pri tejto dynamike vieme identifikovať nasledujúce roly:
- Patogénny rodič: Rodič, ktorý psychicky manipuluje dieťa za účelom znehodnotenia a zavrhnutia druhého rodiča.
- Cieľové dieťa: Dieťa, ktoré bolo vybrané, aby naň bola smerovaná pozornosť patogenného rodiča.
- Cieľový rodič: Normálne fungujúci láskavý rodič; „obeť“ v príbehu. Je to rodič, z ktorého sa stal obetný baránok.
Tento typ rodičovského odcudzenia zahŕňa prvky teórie rodinných systémov podľa Murraya Bowena, ktorá je založená na dynamikách medzi ľuďmi v týchto systémoch. Bowen bol presvedčený, že rodinná jednotka je základným bodom pre vysvetlenie ľudského správania. Predpokladal, že „správanie jednotlivca je menej určované individuálnym rozhodnutím a viac kontextom vzťahu tohto jednotlivca.“ Bol presvedčený, že každý člen rodiny odvádza svoju identitu od svojho zapojenia do systému vzťahov v rodine.
Spojenie teórie rodinných systémov a rodičovského odcudzenia s ohľadom na väzbu
Ako nám pochopenie Bowenovej teórie pomôže pri chápaní rodičovského odcudzenia? Ak cieľový rodič pochopí základné dynamiky, ktoré tu zohrávajú rolu, môže tieto informácie použiť k tomu, aby pracovali v prospech zlepšovania jeho vzťahu s odcudzeným dieťaťom.
Poďme si túto situáciu rozanalyzovať pomocou Bowenových ôsmich konceptov.
1. Trojuholníky
Ide o systém troch ľudí. Typicky je stabilnejší a dokáže zvládnuť viac napätia než systém dvoch ľudí. Trojuholník má často jednu stranu v konflikte a dve harmonické strany a obyčajne obsahuje „toho divného“, čo môže tomuto človeku spôsobovať úzkosť.
Triangulácia je obrovská súčasť rodičovského odcudzenia, keď je dieťa triangulované medzi dvomi rodičmi, pričom sa vytvára medzigeneračná koalícia. Táto koalícia s dieťaťom slúži ako kanál pre patogénneho rodiča, cez ktorý prejavuje svoj hnev voči cieľovému rodičovi. Praktiky patogénneho rodičovstva nakoniec spôsobia, že dieťa cieľového rodiča odmietne.
Funkciou medzigeneračnej koalície je cez dieťa nasmerovať hnev patogénneho rodiča na jeho partnera pomocou vzťahu dieťaťa s druhým rodičom, aby vyvolal konflikt a utrpenie druhého rodiča. Prostredníctvom medzigeneračnej koalície je dieťa zmanipulované, aby prejavovalo nepriateľstvo a odmietanie druhého rodiča pre jeho údajné nedostatočnosti a chyby.
2. Sebadiferenciácia
Súčasťou zdravého rozvoja je sebadiferenciácia. U ľudí so zlou sebadiferenciáciou je vyššia pravdepodobnosť, že budú závislí od uznania a prijatia zo strany iných až do bodu, že sa budú snažiť vyhovieť im a tlačiť ich, aby s nimi súhlasili. Človek s dobrou sebadiferenciáciou má sebadôveru a dobre stanovené vnútorné hranice v ohľade na svoje vlastné hodnoty. V dôsledku patogénneho rodičovstva môžu byť kompromitované psychické hranice dieťaťa a nemusí dochádzať k diferenciácii zo strany tohto rodiča. Namiesto toho je dieťa „očkované“ zmýšľaním patogénneho rodiča a odcudzované od normálneho rodiča prostredníctvom skrytej psychickej manipulácie patogénnym rodičom.
Následná umelo vytvorená väzba na tohto rodiča bráni vývoju dôležitých funkcií dieťaťa ako je samoorganizácia, regulácia ovplyvňovania a emocionálna objektívna stálosť.
3. Emocionálny proces nukleárnej rodiny
Podľa konceptu emocionálneho systému nukleárnej rodiny existujú štyri vzťahové vzorce, ktoré pomáhajú určiť, kde v rodine vznikajú problémy:
1. Vzťahový konflikt:
Ako v rodine narastá napätie a každý partner je úzkostlivejší, túto úzkosť môže prenášať do vzťahu. Obaja sa zameriavajú na to, čo je zlé na tom druhom, snažia sa ho kontrolovať a odolávať kontrole.
2. Dysfunkcia u jedného partnera:
Jeden partner vykonáva kontrolu na druhým, aby rozmýšľal a správal sa určitým spôsobom a ten druhý sa mu poddá. Obaja sa prispôsobia, aby udržali harmóniu, no jeden sa poddáva viac. Interakcia medzi nimi je do istej miery pohodlná, no ak napätie v rodine ďalej narastá, podriadený partner môže kapitulovať do takej miery, že jeho úzkosti výrazne narastú.
3. Poškodenie jedného alebo viacerých detí:
Každý partner mieri svoju neistotu na deti – môžu sa na ne zamerať idealizovaným alebo negatívnym spôsobom. Čím viac sa rodičia zameriavajú na toto dieťa, tým viac sa toto dieťa môže zameriavať na nich. Toto dieťa začne byť v porovnaní s druhými súrodencami oveľa reaktívnejšie na postoje, potreby a očakávania rodičov. Táto dynamika môže znížiť schopnosť diferenciácie dieťaťa od rodiny a spôsobiť, že bude náchylné na nevhodné správanie alebo zvnútorňovanie rodinného napätia.
4. Emocionálny odstup:
Členovia rodiny si vytvoria odstup, aby znížili vzťahovú intenzitu, no riskujú, že sa stanú príliš izolovaní.
Emocionálny proces nukleárnej rodiny sa podieľa na vytváraní rodičovského odcudzenia. Prejavuje sa zjavný vzťahový konflikt, dysfunkčnosť partnera ako aj postihnutie jedného z detí (odcudzeného dieťaťa). Okrem toho je prítomný emocionálny odstup medzi rodičmi a medzi odcudzeným dieťaťom a cieľovým rodičom.
4. Proces rodinnej projekcie
Proces rodinnej projekcie popisuje primárny spôsob, akým rodičia prenášajú svoje emocionálne problémy na dieťa. Strachy rodičov a to, ako veci vnímajú oni, môže rozvoj a správanie dieťaťa ovplyvniť do takej miery, že dieťa si ich osvojí tiež. A potom sa rodič snaží „napraviť“ problém, ktorý diagnostikovali u dieťaťa.
Pri rodičovskom odcudzení s ohľadom na väzbu patogénny rodič projektuje svoj pohľad na druhého rodiča na dieťa, kým dieťa tento pohľad preberá vo viere, že je jeho vlastný.
5. Multigeneračný proces transmisie
Toto je proces, ktorým diferenciácia medzi členmi rodiny medzigeneračne ovplyvňuje jednotlivcov a ich osobný proces diferenciácie. Transmisia sa objavuje na niekoľkých úrovniach zahŕňajúc ako vedomé učenie, tak aj podvedomé naprogramovanie emocionálnych reakcií a správania. Kvôli spletitosti vzťahových dynamík sa u niektorých detí rozvinutie viac diferencované „ja“ než u iných.
6. Emocionálne odstrihnutie
Toto je koncept, kde sa jednotlivci pokúšajú znížiť vzťahové napätie tým, že sa odstrihnú od emocionálneho kontaktu s ostatnými členmi rodiny buď tým, že kontakt zredukujú fyzicky alebo emocionálne. Tak či tak vzťahy môžu vyzerať „lepšie“, no problémy sa jednoducho skryli pod povrch.
Odcudzujúci rodič a cieľové dieťa prejavujú emocionálne odstrihnutie voči cieľovému rodičovi. Toto môže byť zneužívanie detského systému väzby, keďže pre deti typicky nie je normálne či zdravé, aby prežívali emocionálne odstrihnutie od rodiča. Toto musí byť vyučované a podporované odcudzujúcim rodičom.
7. Súrodenecká pozícia
Ľudia, ktorí vyrastajú v rovnakej súrodeneckej pozícii zistili, že často zdieľajú dôležité charakteristiky. Napr. najstaršie dieťa môže inklinovať k vodcovským pozíciám a najmladšie deti dávajú prednosť, aby boli nasledovateľmi, kým stredné prejavujú funkčné charakteristiky dvoch súrodeneckých pozícií – najmladšieho a najstaršieho. Rodičovské súrodenecké pozície takisto zohrávajú rolu v rodinných interakčných dynamikách.
Súrodenecká pozícia ovplyvňuje spôsob, aký má vzťah dieťa k svetu. Vo všeobecnosti cieľové dieťa môže byť ktorékoľvek v poradí, no zvyčajne je prvorodené. Toto je dieťa, ktoré si patogénny rodič môže vybrať a používať ho ako kanál, cez ktorý zneužíva cieľového rodiča. Používanie dieťaťa takýmto spôsobom je týranie (Woodall, 2015).
Keď je toto dieťa týmto prístupom celkom naočkované, môže taktiež pracovať na tom, aby rovnaký príklad nasledovali aj ostatní súrodenci.
8. Spoločenský emocionálny proces
Tento koncept opisuje ako emocionálny systém riadi správanie na spoločenskej úrovni. Kultúrne sily sú dôležité v tom, ako spoločnosť funguje, no nie sú dostatočné na vysvetlenie toho, ako dobre sa spoločnosť adaptuje na výzvy, ktorým čelí.
Spoločensko-emocionálny proces je zrejmý v prípade rodičovského odcudzenia. Kým cieľový rodič preberá rolu spoločnosti, patogénny rodič na seba berie rolu umožňujúceho rodiča. Dieťa prestane svojho druhého rodiča rešpektovať. Výsledkom je forma týrania dieťaťa, keďže patogénny rodič u dieťaťa podporuje zlý charakter a správanie. Táto forma forma „naprogramovania“ sa ťažko rozpoznáva a napravuje.
Referencie:
- Bowen family systems theory. (n.d.). Retrieved from http://wpfc.net/bowen-family-systems-theory
- Childress, C. A. (n.d.). Re: Testimony by a family therapist. Retrieved from http://www.drcachildress.org/asp/admin/getFile.asp?RID=96&TID=6&FN=pdf
- Childress, C. A. (n.d.). Strategic family therapy for a cross-generational coalition. Retrieved from http://www.drcachildress.org/asp/admin/getFile.asp?RID=121&TID=6&FN=pdf
- Childress, C. A. & Pruter, D. (2019). Empathy, the family, and the core of social justice. Retrieved from http://www.drcachildress.org/asp/admin/getFile.asp?RID=239&TID=6&FN=pdf
- Eight concepts. (n.d.) The Bowen Center for the Study of the Family. Retrieved from https://thebowencenter.org/theory/eight-concepts
- Woodall, K. (2015). Separating siblings in alienating situations. Retrieved from https://karenwoodall.blog/2015/01/26/separating-siblings-in-alienation-situations
Sharie Stines, Ph.D.
Blog Therapy, Therapy, Therapy Blog, Blogging Therapy, Therapy,.. (goodtherapy.org)