Pred niekoľkými mesiacmi zverejnila jedna žena niečo, čo sa ma hlboko dotklo: „K uzdraveniu dochádza vtedy, keď sme pravdiví voči Bohu, voči sebe a voči druhým. Uzdravenie nachádzame v tom, keď hovoríme: Nachádzam sa práve tu. Možno sa ešte stále z niečoho dostávaš a snažíš sa tváriť, že je všetko v poriadku. Môžeš si klamať, no Boh ťa pozná. Vie, kde sa naozaj nachádzaš a vie, ako ťa dostať tam, kde máš byť.“
Keď som si to prečítala, vyhŕkli mi slzy. Tieto slová prenikli cez môj obranný systém. Bola to pravda, ktorú som nevidela, až kým som si to neprečítala a viac som to nemohla ignorovať. Priznala som si, že som smutná a dovolila som si naozaj to precítiť, aby som to spracovala a mohla sa uzdraviť.
Nemohla som sa posunúť ďalej, kým som nad touto stratou nežialila. Z racionálneho hľadiska sa to zdalo ako veľmi malá, takmer nepodstatná strata v porovnaní so zármutkom a stratami, ktoré som už zažila alebo s príbehmi zničujúcej straty, ktoré som v priebehu rokov počúvala od ľudí. „Nie je to až také hrozné“, hovorila som si. Lenže takto som to vo vnútri necítila. Niekedy naozaj uveríme príbehom, ktoré si nahovoríme.
Mimochodom ešte predtým, než sa to niektorých dotkne, chcem povedať, že to nie je o náboženstve. Je to o vzťahoch… o vzťahoch so Všemocným, so sebou a s druhými.
Byť úprimný a pravdivý vo vzťahu s druhými je zraniteľné. Je to desivé aj vtedy, keď je tvoje vyjadrenie pravdy dobre prijaté a rešpektované. Je ťažké byť pravdivým, keď ľudia, ktorí boli k tebe najbližšie, ťa znova a znova zradili. Z týchto bolestivých skúseností sa učíme, že k sebe nemáme byť úprimní.
Zrejme najbežnejšie klamstvo, ktoré ľudia hovoria, je: „Som v poriadku“, hoci to tak nie je.
Štúdia z roku 2002, ktorá bola realizovaná na Univerzite v Massachusetts zistila, že 60% ľudí počas 10-minútového rozhovoru klame aspoň raz a v priemere povedia 2-3 klamstvá. Táto štúdia takisto ukázala, že u žien je vyššia pravdepodobnosť, že budú klamať preto, aby sa ten druhý cítil dobre, kým muži klamali preto, aby lepšie vyzerali.
To bolo takmer pred 20 rokmi – predtým, než sociálne médiá zničili štruktúru spoločnosti, preto sa stavím, že počet klamstiev je dnes oveľa vyšší. Len sa pozri na sociálnu sieť a uvidíš, ako tvrdo ľudia pracujú na tom, aby vyzerali dobre, šťastne, schopne a zaujímavo. Keď to raz uvidíš, už to nemôžeš nevidieť.
Samozrejme, že nie je bezpečné jednať pravdivo a otvorene s tyranmi a manipulátormi. Použijú to proti tebe. Zvyčajne musíš skrývať svoje plány, myšlienky a pocity a potom sa vykradnúť bez toho, aby vedeli, že odchádzaš, aby si bola v bezpečí pred sabotovaním a poškodením. Tieto vzťahy vážne poškodzujú dôveru a pravdivosť.
Hovorí sa, že pravda ťa oslobodí. Prečo?
Ak si sa snažila povedať pravdu v tyranizujúcej rodine, na pracovisku či v spoločenských kruhoch, pravdepodobne si si uvedomila, že ti neveria. V skutočnosti sa obyčajne obrátia proti tebe. Iní budú tyranov brániť, pretože sú od nich či od daného systému zúfalo závislí (rodina, pracovisko, sociálna skupina atď.). Je to zničujúce. Môže to spôsobiť, že sa budeš cítiť ako šialená a budeš veľmi osamelá, pretože v danej skupine si jediná, kto vidí túto realitu.
No môžeme sa pozrieť ešte hlbšie.
Hovorenie pravdy ti ukáže, kde patríš a kde nie. Odhaľuje to pravdu a klamstvá, ktoré ťa obklopujú.
Keď si pravdivá voči sebe aj voči druhým, nájdeš pravé vzťahy a odvrátiš sa od toxických. Niekedy sa rozhodneš ukončiť ich a inokedy sa od teba odtiahnu alebo ťa odvrhnú, pretože pravda, ktorú hovoríš, ohrozuje ich vnímanie reality. Život v pravde ti pomôže nájsť tvojich súkmeňovcov.
Tak ako nám pomáha uzdraviť sa to, keď žijeme v pravde?
Nie je to tak, že keď povieš pravdu, zrazu budeš zdravá. Keby to bolo také ľahké!
Keď na seba vezmeš zodpovednosť povedať pravdu a osvojiť si ju, táto úprimnosť iniciuje proces uzdravovania. Keď nie sme voči sebe pravdiví, uviazneme v mentálnych blokoch a konfliktoch, čo je prekážkou pre cestu uzdravenia.
Pravda nám pomáha čeliť vnútorným konfliktom a riešiť ich, aby mohlo dôjsť k uzdraveniu.
Ak sme k sebe úprimní, môžeme vidieť, kedy sa držíme fantazírovania o tom, „čo by mohlo byť“ vo vzťahu k človeku či vzťahu, ktorý nie je dobrý.
Ak sme neustále úprimní voči sebe aj iným, bude to jasné, keď budeme jednať s ľuďmi, ktorí klamú. Niekedy ľudia klamú preto, aby nás podviedli. Niekedy klamú, aby sa vyhli konfrontácii s pravdou. Inokedy klamú a ani netušia, prečo to robia. Je jasné, že človek, ktorý klame sám seba, nemôže byť pravdivý ani voči tebe. Mohli by to byť dobrí ľudia, no ak klamú seba, nevyhnutne to predstavuje riziko aj pre teba.
Keď vo vzťahu absentuje pravda, nachádzame tam odstup a nie je tam vzájomné prepojenie.
Bez ohľadu na to, či si človek neuvedomuje, že klame sám seba alebo sa vedome pretvaruje a skrýva to, výsledok je rovnaký. Nie je to láska a nemôže tam byť žiadna intimita. Nie je to základ zdravého vzťahu.
Keď človek vo vzťahu nie je naozaj prítomný, v tomto vzťahu nemôžeš byť bezpečná. Namiesto jeho prítomnosti je tam jeho absencia, ktorá dáva priestor temným silám a skôr, než si to uvedomíš, ocitneš sa v pekle.
To isté platí vo vzťahu k tvojej schopnosti byť vo vzťahu prítomná a úprimná voči sebe.
Hovoriť pravdu znamená milovať. Zdravé vzťahy so Všemocným, so sebou a s druhými sa formujú tak, že sme pravdiví a láskaví.
Ak vzťah nie je založený na pravde, nie je tam láska. Bez pravdy je to len fantázia, ilúzia, klam, skomolenina, podvod, lži a zmätok.
Je to výzva zostať k sebe úprimná a to najmä vtedy, ak si vyrastala v tom, že ťa tvoja rodina trénovala, aby si hovorila, že si v poriadku a tvárila sa, že sa ti páči alebo chceš robiť to, do čoho ťa nútia.
Aby som zostávala v pravde, pomáha mi, keď sa neustále a úprimne pýtam na svoje motívy, aby som sa kontrolovala a videla, či žijem v pravde.
To je súčasť mojej každodennej duševnej práce, aby som sa nedostala späť do svojho predošlého naprogramovania, ktoré ma učilo tváriť sa, že som v poriadku. Je to takisto vynikajúce, aby som si budovala imunitu voči gaslightingu, manipulácii, propagande a iným formám nátlaku, ktorým sme vystavení vo vzťahu s druhými, v médiách, sociálnych sieťach, reklame a zábavnom priemysle.
Je to ako triezva starostlivosť o seba, ktorá sa dá aplikovať takmer na všetko:
Prečo to robím?
Prečo to chcem vo svojom živote?
Ako sa budem cítiť, ak to urobím/dostanem?
Dávaj pozor, aby si bola v odpovediach objektívna a nepovolila uzdu fantazírovaniu či zdôvodneniam.
Závislý človek si bude zdôvodňovať veci a klamať sám seba, aby skryl bolesť. Presne v tom žije závislosť.
Závislosť niekedy zahŕňa fyzické látky alebo veci. Inokedy je to skôr o fantázii, pocite, ilúzii či predstave. To sú najkomplikovanejšie závislosti, pretože sa veľmi ťažko rozpoznávajú – ich existencia je skrytá vo fantázii či ilúzii. Práve tieto neviditeľné závislosti sú často tie, ktoré spôsobujú náš vnútorný konflikt a mentálne bloky, čo nás drží v pasci a nie sme schopní uzdraviť sa či posunúť sa ďalej.
Ak dokážeš rozpoznať závislosť, ktorú máš stále problém pustiť, polož si otázku:
V čom spočíva lož?
Aké príbehy si nahováraš, aby si si to ospravedlnila?
Aká je bolesť, pred ktorou sa snažíš uniknúť?
Čo akceptuješ alebo na čom sa zúčastňuješ, čo sa ti nepáči?
Často sa klameme, aby sme sa vyhli bolestivej pravde.
Je normálne chcieť popierať odpornú pravdu, aby sme sa vyhli bolesti. No ak chceme mať lepší život, najprv musíme byť ochotné priznať odpornú pravdu, aby sme mohli preniknúť popieranie. Musíme vedieť, kde sme, aby sme sa mohli dostať tam, kde chceme byť.
Jediný človek, ktorý môže urobiť toto rozhodnutie, si ty. Dovtedy ťa bude život stále fackať, ponúkať ti príležitosti, aby si videla pravdu a robila nové rozhodnutia, ktoré sú v súlade s pravdou.
Keď budeš žiť viac podľa pravdy, tvoje telo aj myseľ sa budú čistiť od klamstiev, ilúzií, skomolenín, fantázií, pretvárky a popierania. Klamstvo a pretvárka spôsobia, že časom ochorieme. Čím budú tvoje telo a myseľ čistejšie, tým rýchlejšie ti príde zle, keď si začneš klamať alebo sa pretvarovať.
Je to ako keď sa pravidelne stravuješ zdravo a potom začneš jesť nezdravé jedlá. Celé hodiny po konzumácií týchto nezdravých jedál sa budeš cítiť hrozne. No niekto, kto je takéto jedlá pravidelne, sa vôbec nebude cítiť zle, pretože jeho telo je na to zvyknuté a príde mu to normálne.
To isté platí pri energii, ktorú prijímame z kontaktu s inými. Keď si svoj život očistila od emocionálnych manipulátorov a viac s nimi nie si v kontakte, akonáhle sa nejaký ukáže, hneď si to všimneš. No keď si toxických ľudí držíš pri sebe a príde ďalší, vôbec si nemusíš všimnúť, ako sa cítiš, keďže sa podobá na ostatných. Preto si ho môžeš pridať k ostatným.
Keď sa stretávaš s ľuďmi, ktorí nedokážu byť úprimní a autentickí, tieto vzťahy sa nevyhnutne zmenia na toxické, hoci by mali dotyční dobré zámery. Stále kvôli spojeniu s nimi obetuješ pravdu a autentickosť, čo znamená, že opúšťaš samú seba a nenapĺňaš vlastné potreby. Ak sa musíš pretvarovať, že si niekým, kým nie si alebo ak musíš mlčať o veciach, ktoré sú pre teba dôležité, pretože ten druhý by si myslel, že si šialená alebo by sa na teba kvôli tomu nahneval, nie je to správne spojenie. A znova – všetci môžu mať dobré zámery, no tieto vzťahy nedokážu uniesť pravdu.
Tvoja autentickosť je tvoja pravda o tom, kto si.
Keď žiješ v pravde so sebou a objaví sa niekto, kto sa hrá na niekoho, kým nie je, všimneš si lož. Možno nebudeš vedieť úplne presne, čo to je, ale budeš vnímať odstup tam, kde je absencia pravdy. Táto absencia pravdy je otvorené pozvanie temným silám, ktorým sa darí v prostredí lží, ilúzií, podvodu, skomolenín, fantazírovania a zmätku. To isté platí, keď sa tváriš, že si niekto, kým nie si. Druhí, ktorí žijú v pravde, budú vnímať nesúlad.
Nanešťastie v súčasnosti v dôsledku desaťročí takéhoto naprogramovania – a dnes ešte viac kvôli nástupu sociálnych médií – väčšina ľudí nežije pravdivo. Preto žijeme vo svete, kde dlhý čas prežívajú masívne klamstvá a ľudia sa do toho ľahko nechajú vtiahnuť.
Náš svet je kolektívnym odrazom našich individuálnych rozhodnutí. Ak chceme uzdraviť svet, potrebujeme začať od seba.
Ak sa chceš posunúť vo svojom uzdravovaní, daj si záväzok, že budeš voči sebe úprimnejšia ohľadom každodenných rozhodnutí, ohľadom myšlienok, ktorým dovoľuješ zakoreniť sa vo svojej mysli a ohľadom činov, ktoré v tomto svete vytváraš. Častejšie si dávaj otázku „prečo“ a uvažuj, či dôsledky tvojich rozhodnutí sú skutočne tým, čo v živote chceš alebo či je to niečo, čo chce niekto iný alebo ti niekto nahovoril, že je to to, čo by si mala chcieť.
Meredith Miller
www.InnerIntegration.com