Prečo je úplne jedno, koľkokrát duchovní/pastori vyhlásia, že im je to ľúto

Je celkom jedno, ako veľmi sa pastori „ospravedlňujú“, ak nezačnú hovoriť pravdu. V utorok oficiálne rezignoval seniorský pastor cirkvi Gateway Church Robert Morris. Jeho rezignácia prišla pár dní po priznaní sa k „neprimeranému sexuálnemu správaniu voči mladej dáme“ pred 35 rokmi. No nebola to žiadna „mladá dáma“ a nebolo to žiadne „neprimerané sexuálne správanie.“ Cindy Clemishire mala vtedy 12 rokov. Bolo to dieťa. Bola znásilnená a sexuálne zneužitá.

Keď sa to prevalilo a Gateway Church to nemohol ututlať, Morrisovi bol dopriaty luxus rezignácie – neprepustili ho.

Týždeň predtým pastor cirkvi Oak Cliff Bible Fellowship Church v Dallase Dr. Tony Evans vydal vyhlásenie o tom, že „pred rokmi sa dopustil hriechu“ a že „odstupuje od pastorálnych povinností a poddáva sa procesu uzdravovania a obnovy, ktorý mu ustanovili starší.“

Svoj „hriech“ nepomenoval, ale povedal, že to nebol zločin. Už som hovorila o tom, prečo mal byť oveľa transparentnejší. Mnohí s tým súhlasili, no iní mali pocit, že nemal odhaliť o nič viac. Myslím si, že Morrisov prípad ukazuje, prečo je takýto postoj nesprávny a prečo by sme nemali automaticky veriť pastorovým verziám udalostí.

Keď ľudia vyhlasujú: „Nechaj to tak“, „Nemusíme vedieť, o aký hriech išlo“, „Je to medzi ním a Bohom“, „Urobil pokánie“, „Povedal, že mu je to ľúto“, „Na čas odstúpil z funkcie“, „Prestaňte súdiť“ atď., prípad Roberta Morrisa nám ukazuje, že strkanie hláv do piesku a zduchovňovanie vecí nefunguje. Musíme s tým prestať. Vinník nie je dôveryhodným zdrojom informácií. Prinajmenšom by sme nemali veriť jeho verzii toho, čo sa stalo, ako úplnej pravde.

Je smutné, že mnohí kresťania sú vyučovaní, že nikdy nemajú spochybňovať to, čomu veria. Kriticky skúmať svoju vieru sa považuje za niečo hriešne. Dôsledkom je, že zmeniť názor na dlhodobo nezdravé presvedčenia je naozaj veľmi ťažké, pretože nemôžeš zmeniť to, čo nemôžeš skúmať. Veľká časť evanjelikálneho fundamentálneho sveta sa skladá z dobre mieniacich (a nie tak dobre mieniacich) ľudí, ktorí veria nezdravým a škodlivým presvedčeniam a chránia ich. Preto keď je niekto známy označený za predátora a toho, čo zneužíva detí, budú hovoriť, že sa zaň modlia, že Boh mu odpustil a že je to útok na jeho osobu. Dotyčný sa prizná, že „má slabosť na zraniteľné dievčatá“, no skutočnosť, že sa priznáva k tomu, že je vlastne predátor, mnohým uniká.

Kresťania nesmú spochybňovať pastorov/duchovných, pretože nesmú spochybňovať svoju vieru. Nie sú žiadne hranice, žiadna zvedavosť, žiadne skúmanie, žiadne povedomie. Je len neustále verklikovanie naučených veršov na ospravedlnenie toho, prečo sa na pastora útočí, ako veľmi ho majú radi a prečo by mu malo byť odpustené. Môžeš milovať niekoho, kto pácha zločiny. Tento človek môže byť milovaný a byť morálne skazený. Pravdou môžu byť naraz obidve veci. Myslieť si, že silná láska vymaže naše kriminálne správanie, je pomýlená. V najlepšom prípade je to ilúzia.

Kresťania musia pochopiť, že sa nemôžeme „uzdravovať“ bez toho, aby sme najprv dovolili pravde preniknúť každé temné miesto. Robert Morris a Dr. Tony Evans minimalizovali (klamali) svoje činy celé roky. Zakrývali to. Prezentovali sa a čerpali výhody z imidžu, ktorý bol odlišný od ich pravého ja. A keď ich pravda dobehla, stále sú rozhodnutí uniknúť všetkým dôsledkom svojich činov.

Často je to tak, že sa im z toho podarí vyvliecť aj s pomocou ďalších umožňovateľov. Zneužívanie moci u duchovných je často systémové. Nie je to len o jednom človeku, ale často o človeku, ktorý je súčasťou systému, ktorému nevadí zneužívanie moci, pretože taký je systém. A umožňovatelia nie sú len umožňovateľmi; sú to aj užívatelia výhod. V poslednom vyhlásení, kde oznamovali prijatie Robertovej rezignácie, starší uviedli, že „nemali všetky fakty o nevhodnom vzťahu medzi ním a obeťou.“ No v predošlom vyhlásení spred niekoľkých dní, v ktorom Roberta obhajovali, tvrdili, že prešiel „dvojročným procesom obnovy, v ktorom mu slúžili oni ako aj odborní poradcovia.“ Aký je to proces, v ktorom vedia o „mladej žene“, ale vôbec sa nezaujímajú o také základné veci ako je jej vek, meno, a vôbec sa nesnažia overiť si fakty?

Tento výbor starších, ktorý vyhlásil, že „nedošlo k nijakým ďalším morálnym zlyhaniam“… „pastor Robert žije v čistote“ a „táto záležitosť bola riadne oznámená vedeniu cirkvi“, teraz priznáva, že sa neobťažoval zistiť, aký bol skutočný problém. Dva roky sa mu naplno venovali bez toho, aby vedeli, s čím majú dočinenia. Spoliehali sa sami na seba a neobťažovali sa s hľadaním pravdy, len s rýchlym vyhlásením, že dotyčný je v poriadku. Je úplne jedno, koľko sa pastori/duchovní ospravedlňujú (alebo ľutujú, čo urobili), ak hneď teraz nemôžu povedať celú pravdu.

V jednom z mojich rozhovorov Cindy Clemishire povedala, že „svoj príbeh súkromne zdieľala celé desaťročia s vedúcimi veľkých a rešpektovaných cirkví a organizácií, no nikto Morrisa neodvolal; teraz o tom hovorí verejne, aby povzbudila iné obete k vyrozprávaniu svojho príbehu.“ Včera Cindy cez svojho právnika vyhlásila, že Gateway Church poznal presnú povahu zločinu z roku 2005.