Poznámka: Nepíšem to preto, aby som kritizovala autorov. Predpokladám, že autori majú dobrý úmysel, iba ak by sa dokázalo niečo iné. Kritizovať obsah je niečo iné ako kritizovať človeka a predmetom tejto diskusie je obsah.
Prečo ma teda vyrušuje väčšina kresťanských kníh o manželstve?
Ak čítaš tieto materiály ako niekto, kto je vo vzťahu, kde majú obaja partneri voči sebe vzájomnú úctu a obaja pracujú na budovaní vzťahu, pravdepodobne si nevšimneš nijaký problém. Všetci máme sklony vidieť veci cez svoju vlastnú realitu, takže ak bolo NAŠE manželstvo pozitívne ovplyvnené (alebo aspoň nie negatívne) nejakou populárnou kresťanskou knihou o manželstve, predpokladáme, že je to dobrá kniha.
No takmer vo všetkých týchto populárnych kresťanských materiáloch je základný problém, ktorý si tak ľahko nevšimnete, pokiaľ sami netrpíte dôsledkami týrania alebo nepoznáte niekoho, komu sa to stalo.
Tieto knihy obyčajne nasledujú nejakú verziu tejto formulky:
1. Dávajú dôraz na to, o čom daná kniha hovorí, že je to „Boží spôsob“ robenia vecí.
Napr. kniha „Láska a úcta“ opisuje svoj obsah ako „biblickú a nemennú pravdu“. Budete tam čítať, že spojenie medzi láskou a úctou je jasne biblické a že je to kľúč ku každému problému v manželstve. Kniha „Manželský sex“ je opisovaná ako poskytujúca „Boží plán pre sex“ a používa jazyk ako „Ctíme a poslúchame Boha, keď…“ (vložte si tu autorovú osobnú interpretáciu Písma).
Problém s takýmto prezentovaním materiálu je v tom, že čitateľ je vedený k viere, že ak má byť poslušný Bohu, musí robiť to, čo sa píše v danej knihe. No nijaká kniha nie je Božie Slovo a autor knihy nie je Svätý Duch. Prezentovať materiál ako jediný správny spôsob konania niečoho znamená poškodzovať svedomie čitateľa, ktorého túžbou je páčiť sa Bohu. Život je komplikovaný. Nedá sa vtesnať do predpísaných boxov. Každé jedno manželstvo, či je dobré alebo zlé, má svoje vlastné nuansy, ktoré nemôžu byť adekvátne adresované tak zjednodušene a učiť čitateľa, že daný materiál je to, „čo chce Boh“, je prinajlepšom nedbalosť.
2. Hovoria niektoré potencionálne skutočne dobré, zdravé veci a tak tí, ktorí sú v dobrom manželstve, si v knihe nevšimnú tie veci, ktoré sú škodlivé.
Ako som už spomínala, ľudia sa chytia toho, čo v nich rezonuje. Radu, ktorá by bola pre niekoho v tyranizujúcom manželstve nebezpečná, si pravdepodobne ani nevšimne niekto, ku komu sa takto nikdy nesprávali alebo by mu takého správanie ani na um nezišlo. Keď sa zdravým manželským párom daná kniha páči, povedia druhým, že je to dobrá kniha. Neuvedomujú si, že obrovské množstvo ľudí, hľadajúce radu pre manželstvo tak robí preto, lebo ich partner ničí ich aj ich manželstvo. Keď niekto v takejto situácii vidí knihu, ktorú odporúča šťastný a zdravý manželský pár, chce mať to, čo majú oni. Sľuby v tejto knihe znejú úžasne. („Kľúč k akémukoľvek problému v manželstve“?) Nanešťastie týranie nie je manželský problém a nedá sa napraviť prečítaním knihy a naučením sa toho, ako byť „dobrou manželkou“. Dalo by sa napraviť iba tak, ak by sa tyran rozhodol urobiť skutočné pokánie. No tieto knihy adekvátne – ak vôbec – nehovoria o týraní. Nepomáhajú čitateľovi rozpoznať, že trpí v dôsledku týrania a nie v dôsledku manželských problémov. V skutočnosti ešte utvrdzujú obeť v tom, že tyranizujúce správanie je normálne a že môže zmeniť tyrana tým, že sa zmení ona sama.
3. Protirečia dobrým veciam, ktoré sú napísané, radou, ktorá je nebezpečná pre tých, čo majú tyranizujúcich partnerov.
Niektoré zdroje majú skutočne vysoký pomer dobrého obsahu voči zlému, v niektorých to môže byť tak 50 na 50 a iné môžu byť vyložene zlé s minimálnym obsahom dobrých vecí. Nech je to akokoľvek, väčšina z nich bude obsahovať určité upozornenie, ktoré hovorí niečo v zmysle: „Ak zažívaš fyzické týranie, musíš sa dostať do bezpečia.“ Niektoré knihy sú šľachetnejšie a ako problém uznávajú aj verbálne/emocionálne týranie.
No takéto upozornenia zďaleka nestačia. A v kombinácii so zvyškom obsahu knihy môžu problém ešte zhoršiť. Väčšina obetí týrania si neuvedomuje, že je týraná. Týranie je oveľa rafinovanejšie (domáce týranie je vzorec kontroly a nie sú to jednotlivé násilné incidenty). A tak sa deje to, že obeť týrania (ktorá si neuvedomuje, že je týraná – vie iba to, že je smutná a že je na tom mizerne) si do rúk vezme populárnu kresťanskú knihu o manželstve. Ten a ten povedal, že je to dobrá kniha a oni majú také úžasné manželstvo, preto si táto žena v deštruktívnom manželstve myslí, že snáď ju táto kniha naučí, ako sa môže aj jej manželstvo zmeniť na šťastné. V knihe sa píše, že nie je určená pre obete týrania, no potom sa tam píše aj to, že je pre ľudí v manželskej kríze, osamelé ženy, obete aférok alebo kohokoľvek, kto hľadá materiál, ktorý môže zachrániť jeho manželstvo. (Poznámka: zanedbávanie, cudzoložstvo či iné správanie zapríčiňujúce krízu nie je tyranizujúce.) Kniha uvádza príklady „manželských problémov“, kedy sa manželstvá celkom zmenili k lepšiemu v dôsledku dodržiavania rád v tejto knihe. Tieto „manželské problémy“ zahŕňajú manžela, ktorý išiel do väzenia zato, že napadol svoju ženu (Láska a úcta) alebo manžela, ktorý tlačí na svoju manželku, aby mu poslala fotky, na ktorých je nahá (Manželský sex – toto ani nie je označené ako problém, ale ako normálne mužské správanie). A tak obeť týrania číta niečo o rovnakom tyranizujúcom správaní, aké sa prejavuje u jej manžela a je uistená, že toto sú normálne manželské problémy a že táto kniha má kľúč k riešeniu týchto problémov.
4. Uvádzajú jednoduché riešenia na zložité problémy.
Teraz, keď je obeť týrania ešte viac presvedčená o tom, že jej manžel nie je tyran, kniha píše o tom, ako mať šťastné manželstvo – sú to veci ako uistiť sa, že manžel vie, že je rešpektovaný a že dostane veľa sexu. Odkaz, ktorý si obeť týrania z knihy berie, je:
„Potrebujem viac rešpektovať môjho manžela. Aj keď mi nadáva, hovorí deťom, že som patetická, keď byt nie je dokonale uprataný, aj keď celú noc sleduje porno a potom ma uprostred noci zobudí, lebo musí mať uspokojené svoje „potreby“, musím si uvedomiť, že môžem zmeniť iba seba. Potrebujem pamätať na to, že všetci hrešíme, no zbožná partnerka znáša utrpenie dlhodobo a dlhodobo odpúšťa, takže to je to, na čo sa potrebujem sústrediť. Nesmiem dovoliť, aby moje vlastné potreby (teda niečo, čo je pre ľudskú bytosť normálne – láskavosť a úcta) boli také dôležité a musím sama sebe umierať.“
Tento odkaz má veľkú váhu, pretože je to „Božia cesta“.
No keď obeť tento odkaz prevezme, tým len viac posmeľuje tyrana. Môže po nej skákať a ona je presvedčená, že musí skúmať iba svoje vlastné srdce a uistiť sa, aby sa nehnevala. Bude skúmať svoje vlastné činy, aby sa uistila, že je dostatočne dobrá manželka – že dostatočne upratuje, že mu dáva dostatok sexu atď. Rozmýšľa nad svojimi slovami, nad tónom hlasu a spochybňuje všetko, čo hovorí („nejako ho provokujem k hnevu – snažila som sa to povedať stovkami rôznych spôsobov, no stále sa hnevá – prečo to nedokážem robiť správne?“).
V manželstve je miesto na to, aby sme hovorili o trpezlivosti a dlhodobom utrpení. Je tam miesto, aby sme odložili nabok svoje sebectvo a slúžili svojmu partnerovi. No musí to vychádzať z pohľadu, ktorý je znalý problematiky týrania a v 9 z 10 kníh to tak nie je!
Autori by nemali používať situácie, ktoré sú varovnými signálmi týrania ako ilustrácie toho, ako zomierať sebe a potom sa diviť, prečo si obete týrania myslia, že majú tolerovať týranie. Nemali by hovoriť príbehy o pároch, ktorých zlé manželstvo bolo zachránené a zameriavať sa výhradne na odpustenie obete a pritom ignorujúc to, ako rozpoznať skutočné pokánie zo strany vinného partnera. Lenže robia to neustále! Prečítala som množstvo kresťanských kníh o manželstve a myslím, že som nenašla ani jednu, v ktorej by bolo jasne napísané ako rozpoznať tyranizujúce správanie a jeho vzorce a ako ho odlíšiť od každodenných manželských problémov. (Ak takú knihu poznáte, dajte mi vedieť.)
Niektorým ľuďom sa nepáči, keď kritizujem knihy o manželstve a poukazujem na to, akým spôsobom škodia obetiam týrania. Hovoria: „Je zrejmé, že títo autori si nemyslia, že týranie je v poriadku. Ich práca nie je určená pre obete týrania, takže ak sa to na niekoho nevzťahuje, nemá to čítať.“
No ako som už spomínala, obete týrania si väčšinou neuvedomujú, že to, čo prežívajú, je týranie a namiesto toho, aby dostali jasnú odpoveď, ktorú potrebujú, tieto knihy mútia vody ešte viac tým, že píšu o fyzických útokoch a sexuálnom nátlaku ako o každodenných manželských problémoch. Je vysoko nepravdepodobné, že by obeť týrania povedala: „Toto sa na moju situáciu nevzťahuje a tak to preskočím.“ Je oveľa viac pravdepodobné, že sa chytí niečoho, čo sa tvári ako „kľúč na všetky manželské problémy.“
Keď obeť týrania v zúfalej snahe hľadať múdrosť od Pána na riešenie jej bolestivého manželstva vidí, že tyranizujúce správanie jej manžela je opísané ako „Boží plán“ a keď tyran vidí, že jeho vnímané privilegované postavenie je odobrené ako „Stvoriteľský zámer a Božie zjavenie“, k akému inému záveru ich to privedie než k tomu, že tyran má pravdu a že obeť potrebuje viac pracovať na svojom sebectve kvôli tomu, že sa jej nepáči úplne normálne tyranské správanie?
Ak sa dajú slová autora nesprávne interpretovať ako také, ktoré týranie ospravedlňujú, nie je to zodpovednosť čitateľa, že tomu takto rozumie. Zodpovednosť za to nesie autor, ktorý by mal prestať používať dynamiky týrania ako príklady normálneho správania v manželstve.
Moja priateľka Heather Elizabeth napísala srdcervúcu prosbu autorom, blogerom a iným, ktorí produkujú práce pre manželské páry. Nabáda ich, aby rozpoznali prevahu obetí týrania, ktoré čítajú ich obsah. Bez ohľadu na to, či ide o čitateľov, na ktorých je to smerované, títo čitatelia tvoria veľkú časť príjemcov tohto obsahu a je nevyhnutné, aby boli oslovovaní spôsobom, ktorý im pomôže rozpoznať, že tieto upozornenia o hľadaní pomoci v prípadoch týrania sa vzťahujú práve na nich.
Podobne ako po tom túži Heather Elizabeth, aj mojím snom je, aby autori kresťanských materiálov pre manželstvo robili nasledovné:
1. Zoznámili sa so vzorcami a systémami týrania.
2. Do každého materiálu o manželstve zahrnuli informácie o vzorcoch a systémoch týrania a to aj do materiálov určených pre zdravé vzťahy. Je to imperatív, aby boli ľudia vyučovaní o tom, ako rozpoznať, keď je ich vzťah nezdravý a keď je táto nezdravosť vzťahu problémom týrania a nie bežným problémom vo vzťahoch.
3. Ľudí v tyranizujúcich vzťahoch smerovali k zdrojom, ktoré kladú na prvé miesto ich bezpečnosť a hovoria o problémoch, ktorým čelia z pohľadu týrania a traumy.
Kým sa tak nestane, nemôžem vám s čistým svedomím odporúčať, aby ste čítali kresťanské knihy o manželstve.
Dve knihy, ktoré odporúčam, ak vo svojom manželstve trpíte (hoci nevnímate, že je prítomné týranie) sú: 1. Skvelá sexuálna záchrana (The Great Sex Rescue) – od niekoľkých ľudí som počula, že sa im to veľmi ťažko čítalo, pretože sa im otvorili oči a uvedomili si veľmi škodlivé spôsoby používania sexu v ich manželstve, a 2. Emocionálne deštruktívne manželstvo (The Emotionally Destructive Marriage) – v tejto knihe je niekoľko užitočných myšlienok, ktoré vám pomôžu rozpoznať rozdiely medzi ťažkým, komplikovaným a deštruktívnym manželstvom.
Ak máte akýkoľvek vplyv na kresťanské manželstvá (hoci iba na svojich priateľov a rodinu) a chceli by ste viac informácií o tom, ako rozpoznať domáce násilie v cirkvi a ako naň správne reagovať, odporúčam vám príručku, ktorá sa dá v slovenčine stiahnuť na tomto linku: Príručka pre problematiku domáceho násilia v cirkvi – Pomoc týraným (pomoctyranym.sk)
Why I Have a Problem With Most Christian Marriage Books – Hope for Hurting Wives