Drahí priatelia,
jedna priateľka zavesila na svoj facebook tento status s poznámkou, že ho našla na tomto linku
The Abuser in Couples Therapy.
„Snaha riešiť týranie cez párovú terapiu je ako otáčať skrutku nesprávnym smerom; vybrať ju potom bude jednoducho ešte oveľa ťažšie ako predtým. Párová terapia má riešiť vzájomné problémy. Môže byť efektívna pri prekonávaní komunikačných bariér, pri riešení problémov z detstva, ktoré si do vzťahu so sebou prináša každý z partnerov, alebo pri budovaní intimity. No v kontexte týrania sa nedá splniť ani jeden z týchto cieľov. Tam, kde jeden nerešpektuje toho druhého a snaží sa vyhýbať rovnocennosti, nemôže byť nijaká pozitívna komunikácia. Nedá sa pracovať so zraniteľnosťou, ktorá je súčasťou riešenia emocionálnych zranení z detstva, kým nie si v emocionálnom bezpečí. A ak uspeješ v dosiahnutí väčšej intimity so svojím tyranizujúcim partnerom, onedlho budeš zranená ešte viac než si bola dovtedy, pretože väčšia blízkosť pre teba znamená väčšiu zraniteľnosť“ (úryvok z knihy: Why Does He Do That?, autor Lundy Bancroft).
Niekto, kto komentoval tento status povedal, že tento citát nedáva manželskému páru veľa nádeje. Na prvý pohľad je lákavé pripísať to skutočnosti, že autor Lundy Bancroft nepíše z kresťanskej perspektívy a preto neverí v biblickú premenu. No neodmietnime ho tak rýchlo. Hovorí o niečom veľmi podstatnom a v skutočnosti aj veľmi biblickom, hoci to nie je odeté do tohto jazyka.
V tomto článku sa pokúsim vysvetliť veľa dôvodov, prečo párové poradenstvo nie je pre tyranizujúce vzťahy primerané a to ani medzi kresťanmi. Chcem ešte dodať, že je to písané s predpokladom, že tyranom je manžel a obeťou manželka. Uvedomujem si, že niekedy to môže byť naopak.
Myslím si, že k zmätku v párovej terapii v tyranizujúcich manželstvách dochádza preto, lebo mnohí kresťania veria tomu, že jej jediným cieľom je úplná obnova manželstva. Namiesto toho je však správnym primárnym cieľom terapie skutočná bezpečnosť a emocionálne dobro tých, ktorí sú obeťami týrania a až druhoradá je premena a potenciálna obnova tyrana. Na základe realistických štatistík, ktoré potvrdzujú opakujúce sa týranie aj u „kresťanských“ páchateľov, je najmúdrejšia rada dlhodobé odlúčenie alebo rozvod, nie manželské zmierenie.
Pre týranú ženu vôbec nemusí byť prezieravé uvažovať o zmierení a to ani vtedy, keď manžel vyhlasuje pokánie. Pre tyranizujúcich manželov je veľmi bežné predstierať pokánie alebo sa navonok určitý čas správať tak, aby si znovu získal dôveru svojej manželky. Bez hlbokej zmeny srdca akýkoľvek vonkajší „posun“ nevydrží. Staré správanie sa opäť vráti tak ako burina, ktorá bola odtrhnutá len na povrchu a nie od koreňa. Je to súčasť cyklu týrania. Ak manželka dovolí svojmu manželovi vrátiť sa späť k rodine na základe jeho sľubov o tom, že sa zmenil bez toho, aby bola jasná stála a dlhodobá vnútorná premena, bude možno takmer nemožné opäť sa ho zbaviť, keď sa jeho tyranizujúce postoje a správanie opäť ukážu. Toto je riziko, ktoré ženy nemôžu podstupovať a to najmä vtedy, keď manžel používa akúkoľvek formu manipulácie, aby ju presvedčil a dovolila mu vrátiť sa späť. Snaha dotlačiť ju k zmiereniu je obrovské varovanie, že ju čaká veľké nebezpečenstvo.
Aj keď sa manželka oklamať nenechá, pre jej manžela je veľmi ľahké pred poradcom predstierať svoju zrelosť alebo posun. Buď ho presvedčí, že on v skutočnosti nikdy nepredstavoval problém alebo ho presvedčí, že sa už dostatočne zmenil. Na zvládnutie tejto šarády bude náležite presvedčivo rozprávať alebo vopred svoju ženu zastraší, aby na poradenstve predstierala, že všetko je opäť v poriadku. Tým si zabezpečí, aby nemohla slobodne rozprávať o pokračujúcich problémoch ani spochybňovať jeho úprimnosť. Ak sa podriadi manželovi, poradca dospeje k záveru, že problémy sa vyriešili alebo vlastne ani neboli také zlé. K skutočnému posunu na poradenstve nedôjde, lebo manžel sa z toho pekne vykrútil. Ak manželka odkryje to, čo sa naozaj deje, riskuje odplatu od manžela. Môže ju na poradenstve zničiť alebo narozprávať poradcovi také sťažnosti, že ho to celkom odvedie od problému týrania. Následne ju môže naďalej verbálne týrať, upierať jej základné finančné a praktické potreby, posielať jej nepriateľské správy alebo maily alebo svoju frustráciu prejaviť oveľa viac násilným spôsobom voči nej alebo aj voči deťom. Ak poradca „prekukne“ jeho pokrytectvo a poukáže na jeho tyranizujúce správanie, tyran vyhlási, že poradca je zaujatý alebo neférový a použije to ako výhovorku, aby s ním naďalej nespolupracoval.
Poradca sa môže snažiť o vzájomné porozumenie a empatiu voči znepokojeniam manžela a voči jeho sťažnostiam. Ak ich akceptuje ako niečo, čo prispieva k týraniu, môže neúmyselne nakloniť už aj tak nezdravú nerovnováhu moci ešte viac v prospech manžela. Poradca môže tiež podporovať utuženie tradičnej mužskej roly, aby sa manžel „vzmužil“ a rozhodol sa chrániť svoju manželku a deti. V tyranizujúcom manželstve sa to môže mylne interpretovať ako sankcia na uplatňovanie ešte silnejšej autoritatívnej kontroly. Je to ako ustanoviť líšku za dozorcu v kurníku. Je to obzvlášť zmätočné, ak sa týraná manželka už oddelila od manžela a usiluje sa ustanoviť si zdravú autonómiu na bezpečnom mieste. Pomocou násilia a dominancie už stratil všetku autoritu, ktorú kedysi mal.
Následne je týraná manželka často tlačená poradcom k tomu, aby odpustila a zabudla. Varuje ju pred tým, aby vôbec uvažovala o rozvode, pretože to je kardinálny hriech. Ak manželstvo nefunguje, je to všetko jej vina, pretože je jasné, že manžel „sa snaží robiť všetko správne“, keďže chodí na poradenstvo. Takže ona musí byť zatrpknutá žena, ktorá nie je ochotná pracovať na svojich vlastných problémoch.
Manželka môže byť ďalej obviňovaná z toho, že navádza manžela k cudzoložstvo, keďže mu kvôli nedôvere odopiera manželskú intimitu. Ak trvá na tom, aby sa odsťahoval, je kritizovaná za to, že „ho vyhodila z domu“. Môže byť grilovaná kvôli tomu, že ona týranie vyprovokovala kvôli svojim nedostatkom a karhaná za to, že nerešpektuje vodcovstvo manžela v rodine. Poradca predpokladá, že ak by prejavovala viac rešpektu, prirodzene by ju manžel miloval a netýral by ju. Nanešťastie v týchto prípadoch prejavovať rešpekt voči jej manželovi mu slúži ako potvrdenie jeho baženia po moci a umožňuje ďalšie zlé zaobchádzanie s ňou. A keď manžel počúva túto ikvizíciu manželky zo strany poradcu, dodáva mu to ešte viac toho, čo môže používať ako zbrane proti nej.
Poradca môže takisto vnímať, že manželka je depresívna a na základe toho predpokladať, že práve depresia je príčinou manželských problémov alebo že skresľuje jej vnímanie reality. Mohlo by to byť tak, že je depresívna preto, lebo žije v hroznom manželstve? Alebo môže byť pravdou to, že je hrozne vyčerpaná a vyhorená, pretože vynakladala herkulovské emocionálne a fyzické úsilie na ťažké rozhodnutia a snahu o uplatňovanie hraníc bez ohľadu na to, či manžel ešte býva doma alebo nie? Tento stres si vyberá obrovskú daň na tele aj duši tejto ženy. Okrem toho je teraz obviňovaná z toho, že „sa neteší za každých okolností“. Namiesto úľavy a utvrdenia, ktoré tak zúfalo potrebuje, sú na ňu kladené ešte ďalšie bremená a obviňovanie. A čo je ešte horšie, je skutočnosť, že na poradenských sedeniach manžel poukazuje práve na túto tému a používa ju ako páku, aby mala manželka ešte horší pocit z toho, že nedokáže zvládať „svoje problémy“. Ďalšia bomba pre jeho arzenál…
Ak je ešte dosť silná a dôvtipná, aby dokázala protestovať voči všetkému neprimeranému na poradenskom sedení, trest za jej odpor je povýšenecký postoj poradcu, ktorého záujmom je chrániť svoju poradenskú reputáciu. Ak ju to vyvedie z rovnováhy alebo zvýši hlas, je vnímaná ako iracionálna alebo precitlivelá a povie jej, aby sa upokojila. Jej duševný stav je spochybňovaný a poradca pochybuje o tom, čo mu hovorí. Manžel sa len milosrdne usmieva a súhlasne pritakáva poradcovi. Vidíš, čo musím znášať? Niet divu, že je z nej taký frustrovaný! To, že ju nenápadne provokoval a robil všetko tak, aby pred poradcom vybuchla, nie je podstatné.
Jeden z faktorov vo všetkých týchto poradenských zlyhaniach je skutočnosť, že množstvo „biblických“ terapeutov – dokonca aj tých, čo majú doktorát – nie je dostatočne vzdelaných v konkrétnych dynamikách tyranizujúcich vzťahov. K manželstvám, kde je nebezpečenstvo, pristupujú pomocou rovnakých techník ako k tým, kde sú bežné ťažkosti a problémy. Lenže tieto techniky nefungujú rovnako. Nie je to len záležitosť závažnosti správania na dysfunkčnom spektre. Poradcovia nemôžu jednoducho iba posunúť radu o niekoľko zárezov ďalej. Namiesto toho musia byť pripravení riešiť prevrátenú myseľ tyrana a traumatizovaný stav obete. Človek by si myslel, že to chápu.
Nanešťastie veľmi veľa poradcov to nechápe a nepoužíva odlišný prístup k tyranizujúcim manželstvám. Kresťanské manželky, ktoré ich počúvajú, sa cítia zviazané a nemajú nijakú bezpečnú ani rozumnú možnosť. Počúvajú, že musia byť „zbožné“ a preto sa musia „biblicky“ a „s rešpektom“ zmieriť s nebezpečným a deštruktívnym mužom, ktorý sa v skutočnosti vôbec nezmení. Časové obdobie, ktoré trávi na týchto „obnovujúcich“ poradenských sedeniach, jej môže v skutočnosti brániť v tom, aby hľadala bezpečie a duševné zdravie, čím sa ďalej predlžuje jej týranie a nezdravá kontrola.
Čo je na tom „biblické“? Je to celé o pokrytectve a podvode, nie je tam nijaká PRAVDA. Umožňuje to len ďalšiu manipuláciu a násilie. Na takomto základe sa nedá vybudovať zdravý vzťah. Biblia absolútne nevyzýva k dôvere voči niekomu, kto zakrýva týranie. Takisto neexistuje nijaký dôvod, aby žena vystavovala svoje deti a seba opätovnému nebezpečenstvu a degradácii len preto, aby jej odcudzený manžel vyzeral dobre a robil si to, čo chce.
Ako by sa malo odohrávať poradenstvo, keď ide o tyranizujúci vzťah? Myslím, že je potrebné robiť nasledovné:
- Poradca musí veľmi dobre ovládať dynamiky v tyranizujúcich vzťahoch a poznať rozdiel, ktorým sa líšia od zložitých, komplikovaných vzťahov. Potrebuje špecializovaný výcvik o domácom násilí a kontrolujúcich vzťahoch. Ak nemá nevyhnutnú kvalifikáciu ani vnútorné chápanie, mal by byť pripravený posunúť ich niekomu, kto ich má.
- Manželka a manžel by sa mali s poradcom rozprávať oddelene. Môžu dokonca navštevovať odlišných poradcov, keďže niektorí terapeuti sú lepšie vyzbrojení pre jednanie s obeťami a pre pomoc s ich uzdravovaním, kým iní sú viac naklonení konfrontácii s tyranmi a ich pomoci k zmene.
- Ak pár trvá na tom, že prídu spolu, terapeut by im mal veľmi jasne povedať, že je to iba úvodné sedenie a že to ešte nebude poradenské stretnutie. Tento čas by mal použiť na zozbieranie základných faktov. Následne môže sledovať vzájomnú interakciu a zároveň sa zámerne vyhýbať akejkoľvek eskalácii konfliktu. Takisto by ich mal uistiť, že bude rozmýšľať o tom, čo videl a počul a potom to s nimi konzultovať oddelene počas ďalších sedení. Ak ho pár už viac nebude kontaktovať, mal by diskrétne zatelefonovať manželke a povedať jej, že je pre ňu aj iná pomoc. Mal by jej dať kontaktné informácie pre centrá zaoberajúce sa domácim násilím atď.
- Ak sú problémom financie, poradca by ju mal oboznámiť s vládnymi fondami pre privátne poradenstvo pre ľudí v núdzi. (Poznámka k prekladu: Tie, žiaľ, na Slovensku zatiaľ asi nemáme.) V sedeniach môže pokračovať sama aj vtedy, ak sa ich nechce zúčastňovať jej manžel.
- Poradca musí rešpektovať jej právo rozhodovať sa, aj keď to zahŕňa odlúčenie či rozvod. Nemal by ju do ničoho tlačiť, najmä ak bola narušená dôvera. Nesmie urobiť nič, vďaka čomu by bola ešte viac zraniteľnejšia voči manipulácii a zlému zaobchádzaniu ani v nej vyvolať pocit zodpovednosti za týranie alebo zmenu manžela.
- Poradca musí manželovi komunikovať, že neexistuje absolútne žiadne ospravedlnenie násilia či emocionálneho týrania. Manžel musí byť braný na zodpovednosť, nie byť rozmaznávaný. Poradca mu musí pripomínať, že potrebuje kompletnú zmenu srdca, nie len vonkajšieho správania. Spolu potrebujú skúmať, prečo rozmýšľa a správa sa tak, ako sa správa a tento negatívny myšlienkový proces celkom vykoreniť a nahradiť.
- Akákoľvek informácia, ktorú povie manželka alebo manžel – či na privátnom sedení, telefonicky, listom či mailom – je dôverná, iba ak by mal poradca súhlas komunikovať ju druhému partnerovi alebo ak by tam bol zámer tomu druhému ublížiť. Aby sa zabránilo domnienkam, klient by mal poradcovi tiež povedať, ak je niečo, čo nechce odhaliť. Ak má poradca akékoľvek pochybnosti o tom, čo môže zdieľať, mal by sa na to opýtať klienta. Nadovšetko musí rešpektovať súkromie a bezpečnosť týraného partnera.
Toto sú moje odporúčania pre poradenstvo v tyranizujúcich manželstvách.