Psychické týranie má na deti oveľa väčší dopad než sme si mysleli

O zneužívaní, zanedbávaní detí a toxickom strese sa v týchto dňoch hovorí v daných kruhoch často. Aj napriek tomu nový výskum ukazuje, že existuje kategória detskej traumy, ktorá nielenže je široko nedocenená, ale je taktiež oveľa nebezpečnejšia než sa pôvodne uvádzalo. Podľa tejto štúdie, uskutočnenej Americkou psychologickou asociáciou, sú duševné dopady psychického týrania rovnaké alebo dokonca horšie než dopady fyzického a sexuálneho týrania. A keď deti trpeli psychickým týraním spolu s fyzickým či sexuálnym zneužívaním, dôsledky sú oveľa horšie. Tento nový výskum dopĺňajú ďalšie narastajúce poznatky, ktoré osvetľujú dramatické spôsoby, ktorými môže nepriaznivé detstvo, zanedbávanie a toxický stres brániť v rozvíjaní mozgu a viesť k celoživotnému zlému zdravotnému stavu. Táto štúdia ďalej naznačuje, že odborníci na duševné zdravie a sociálni pracovníci nerobia dostatočnú prácu, aby túto skutočnosť k rozpoznali a pristúpili k následnej intervencii v takýchto prípadoch emocionálneho týrania.

V novej štúdii sa Joseph Spinazzola z Traumatického centra v Inštitúte pre spravodlivé zdroje v Brookline, v štáte Massachusetts spojil s kolegami z prominentných medicínskych škôl v krajine, aby analyzovali údaje od viac ako 5600 detí, ktoré trpeli jedným alebo viacerými typmi týrania: emocionálneho týrania a zanedbávania, fyzického a sexuálneho týrania. Na základe veľkého množstva údajov od mládeže, ktorá bola nasmerovaná do liečebných centier traumy, mohli títo výskumníci zmerať a porovnať zdravotné problémy spojené s rôznymi formami týrania. Ich zistenia mnohých prekvapia: U tejto skupiny, s ktorou bolo zaobchádzané zle po psychickej stránke, sa prejavovali rovnaké alebo ešte hlbšie problémy v správaní, symptómoch a poruchách ako u fyzicky či sexuálne týraných.

V porovnaní s fyzicky týranými bolo u detí, ktoré zažili psychické týranie, viac problémov so správaním, s väzbou, depresiou, úzkosťami a stresovými poruchami. V porovnaní so sexuálne zneužívanými bolo u emocionálne týraných detí skóre vyššie o dve tretiny v 27 indikátoroch duševného a behaviorálneho správania, na ktoré bola štúdia zameraná.

Len vtedy, keď sa výskumníci zamerali na deti, ktoré trpeli fyzickým aj sexuálnym násilím, videli podobné behaviorálne problémy a psychické poruchy ako u detí, ktoré boli týrané psychicky. (Psychické týranie môže mať milión podôb, ale medzi najbežnejšie patria tie, ktorými opatrovníci zhadzujú, ponižujú, šikanujú, vykorisťujú, izolujú deti a neprejavujú im nijakú náklonnosť.)

Podobné zistenia sa potvrdili aj v oblasti posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá bola prítomná v rovnakej miere u emocionálne týraných detí ako aj u tých, ktoré boli zneužívané sexuálne aj fyzicky.

Je to veľmi znepokojujúce, keďže Diagnostický a štatistický manuál duševných chorôb ani neuvádza psychické týranie ako jeden zo stresorov vedúcich k posttraumatickej stresovej poruche. Znamená to, že na základe smerníc tohto manuálu lekári vôbec nedokážu u týchto detí diagnostikovať posttraumatickú stresovú poruchu a následne ju liečiť.

Štúdia zistila, že zlé psychické zaobchádzanie bolo najsilnejším prediktorom problémov ako sú úzkostné poruchy, depresie a problémy s väzbou a zároveň je to aj najsilnejší prediktor zneužívania látok. Práve zneužívanie je látok je bežný mechanizmus pre zvládanie týchto stavov, no bezpochyby niektorých prekvapí, že psychické týranie prekonáva svojou intenzitou aj sexuálne a fyzické týranie.

Správa Americkej akadémie pediatrov z roku 2012 začína poukazovaním na nedostatočnú informovanosť týkajúcu sa veľmi širokého problému:

„Psychické či emocionálne zle zaobchádzanie s deťmi a dospievajúcimi môže byť najprevládajúcejšou formou týrania a zanedbávania – a zároveň predstavuje najväčšiu výzvu – no doteraz sa mu dostávalo len veľmi málo pozornosti.“

Autor tejto štúdie Spinazzola vyzýva k podpore úsilia v rozširovaní povedomia o emocionálnom týraní: „Kolízni opatrovníci môžu mať problém rozpoznávať a dokazovať emocionálne zanedbávanie a týranie, keďže pri ňom neexistujú nijaké fyzické zranenia. Psychické týranie je taktiež považované za závažné spoločenské tabu rovnako ako fyzické a sexuálne týranie detí. Potrebujeme iniciatívy na podporu povedomia verejnosti, aby sme ľuďom pomohli pochopiť, aké nesmierne škodlivé je zlé psychické zaobchádzanie pre deti a mládež.“

Kým srdcervúce príbehy o fyzickom a sexuálnom násilí dominujú titulkom novín a poskytujú stabilný materiál pre procesné drámy typu „Zákon a poriadok“, emocionálne týranie detí je veľmi ťažké vidieť a vykresliť. A často u verejnosti nevytvára rovnaký stupeň morálneho pobúrenia v našom kolektívnom povedomí.

Je zrejmé, že osobitné odporúčania sa zameriavajú na to, aby sa pri odbornej príprave pracovníkov v oblasti duševného zdravia, sociálnych služieb a starostlivosti o deti dával dôraz na psychické týranie. No autori tejto štúdie uvádzajú, že títo pracovníci potrebujú lepšie nástroje, aby mohli rozpoznať takéto týranie a tiež mali k dispozícii nástroje na cielené intervencie, ktoré by pomohli mladým obetiam uzdraviť sa z následkov takéhoto týrania. Tím Spinazzolu uvádza, že hoci detské centrá traumatickej liečby, z ktorej čerpali dáta, ponúkajú viac než tri tucty rôznych druhov liečby pre detskú traumu, len niekoľko sa zameriava priamo na emocionálne týranie.

Na základe toho, čo sa začíname dozvedať o pretrvávajúcich dopadoch psychického týrania v detstve, na túto zmenu je už dosť neskoro.

Vybrané komentáre k článku:

Jediná vec, ktorá je horšia než prežiť viac než 12 rokov domáceho násilia, psychického, emocionálneho, verbálneho a dokonca spirituálneho týrania, ako aj manipulácie, hrozieb, nátlaku a zanedbávania, zatiaľčo sa snažíte pred rovnakými vecami ochrániť vlastné dieťa , je to, keď ste vláčená po súdoch páchateľom, ktorý je brilantný patologický klamár. Pred dvomi rokmi som mohla ujsť aj s jeho „požehnaním“, ak by som proti nemu nezačala súdny proces, no dnes som trhaná na kusy jeho právnikmi a dokonca sudcom a vyhrážajú sa mi sankciami a to všetko preto, lebo nemám „dôkazy“ o týraní… čo ma spolu s mojimi už traumatizovanými deťmi vrhá do ďalšej nočnej mory. Keďže v našom prípade 80 – 90 % predstavovalo hrozné psychické týranie, ktoré si vyžaduje zhodnotenie kvalifikovaným terapeutom, ktoré sudca odmietol, moje deti, ktoré stále trpia dôsledkami partnerovho týrania, sú nútené spolu s ním navštevovať „terapiu na zlúčenie rodiny“. Keď to zistili, plakali, boli plné úzkosti a desu, od prvého stretnutia stále viac upadajú. On všetko týranie popiera a vraví: „Mama nenávidí ocka a chce, aby ste si mysleli, že som vám ubližoval, lenže ja vás milujem…“ Snaží sa spochybňovať ich vlastné spomienky na to, čo zažili, takže sa môže vrátiť späť do ich života s požehnaním sudcu bez toho, aby bola rodina – alebo aspoň deti – najprv riadne vyšetrené a znova umožňuje rovnaké psychické týranie!

Hoci sú všetky typy týrania zo strany partnera poškodzujúce, psychické týranie má na deti hrozné dlhodobé účinky, ovplyvňuje ich myšlienkové procesy, ničí ich sebaúctu a spôsobuje toľko problémov, že nemôžem uveriť tomu, že sa považuje za menej škodlivé než fyzické týranie. Aj kvôli množstvu ľudí skúmajúcemu „nepriame dôkazy“ by ma táto skutočnosť viedla k záveru, že jeho prítomnosť v ich živote nie je v ich najlepšom záujme – no na rodinnom súde v Kalifornii musíte mať jasný dôkaz – čo je šialené, keď nepriamy dôkaz stačí k tomu, aby ľudia skončili na celý život vo väzení, no na nevinné deti sa to nevzťahuje? Psychickému týraniu sa musí začať venovať pozornosť, akú si zasluhuje. Je tak duševne vyčerpávajúce, bolestivé a poškodzujúce a je tak ťažké dostať sa z toho a to najmä vtedy, keď páchatelia nie sú braní na zodpovednosť.

——

Spomínaný problém je dokonalým príkladom toho, prečo toto týranie stále pokračuje. Musíme o tom hovoriť a napraviť to ešte predtým, než ktokoľvek bude riešiť problémy, ktoré majú tieto deti/mladí dospelí vďaka tomu, že boli týraní. Ako spoločnosť tieto deti nastavujeme zlyhaniu tým, že ich vraciame späť do rovnakej situácie, aby týranie mohlo pokračovať naďalej („terapia na zlúčenie rodiny“). Komu to skutočne pomáhame??? Naozaj je to príprava k tomu, aby tieto deti zlyhali, pretože väčšinou sa vôbec nepozeráme na dlhodobé dopady tejto „terapie“ na deti. Týmto spoločnosť prispieva k tomu, aby tieto deti naďalej unikali a obracali sa k drogám, alkoholu či samovražde, pretože je to jediná vec, ktorú môžu kontrolovať alebo sa k nej obrátiť. Prečo to nevidíme a týmto deťom nepomôžeme. Myslím, že by sme sa mohli poučiť z minulosti a pomôcť budúcnosti.

Psychological Abuse Is Even Harder On Kids Than We Thought | Center for Health Journalism