Týranie je oveľa ťažšie rozpoznať a definovať, než sa nám môže zdať. Tento výraz bežne vyvoláva predstavy dobitej obete fyzického násilia, no tento obraz je príliš zjednodušený. Dôvodom je, že fyzické týranie sa môže zastaviť krátko pred zanechaním viditeľných stôp alebo to, že udržiavanie strachu z dlhotrvajúceho incidentu môže zostať pre tyrana užitočný, hoci tvrdí, že to bol len ojedinelý prípad. Nie je neobvyklé počuť tyrana ako vyhlasuje, že svoju partnerku „nikdy netýral“ až na jeden dávny prípad, kedy sa neovládol.
Takisto je dôležité všimnúť si, že sú aj iné spôsoby správania, ktoré môžu byť rovnako zničujúce ako fyzické násilie. Napr. mnohé obete sa zhodnú v tom, že emocionálne týranie, ktoré zažívali, bolo pre nich oveľa zničujúcejšie než fyzické. Táto realita nás viedla ku klasifikovaniu rôznych druhov týrania v závislosti od druhu správania, ako je emocionálne týranie, duchovné týranie, finančné týranie, verbálne týranie a iné.
Okrem zoznamu potencionálne tyranizujúcich druhov správania sa môžeme usilovať definovať týranie na základe dopadu, aký má na obeť – ako sú pocity viny, neistota, izolácia a mnoho iných. Je to dôležité, pretože je to práve tento zničujúci efekt, ktorý spôsobuje, že rozpoznávame konkrétne správanie ako tyranizujúce. Napr. keď jeden partner kričí na druhého, automaticky nepredpokladáme, že ide o týranie, no keď vidíme strach, ktorý je tam prítomný, vieme, že niečo tam nie je v poriadku. Je to práve tento efekt (strach), ktorý nám dovoľuje vidieť, že toto správanie (krik) je zničujúce.
Takže keď sa pozeráme spolu na správanie aj na jeho efekt, hľadáme vzorec a nie izolovaný incident. Problém je, že vzorce sú často zastreté, pretože v tých najtyranizujúcejších vzťahoch sú dopady zručne ukryté. Tyran ich vie obozretne skrývať, aby si vykreslil pred zvyškom sveta pekný obraz a obeť je zručná v ich skrývaní, pretože si chce udržať určité zdanie normálnosti alebo preto, lebo sa bojí dôsledkov, aké by malo odhalenie tyranovho správania.
Tak či tak, často obeti trvá dlho, kým rozpozná vzorce, ktoré sa opakujú a kým uzná, že je v tyranizujúcom vzťahu. Nech je dôvod akýkoľvek, obeť aj tyran často pracujú na minimalizácii toho, aby vonkajší svet videl čo najmenšie účinky týrania a tam, kde sú tieto účinky prevažne skryté, môže byť obzvlášť problematické začať pozorovať správanie za účelom rozpoznania týrania a následného reagovania naň. Keď skúmame takéto správanie izolovane, výsledná diskusia pravdepodobne skončí otázkami, kto to začal alebo koho správanie bolo horšie. Možno padne aj otázka, kto koho vlastne provokuje.
Ak teda budeme uvažovať o dopadoch tyranizujúceho správania izolovane, tyran bude vinu zvaľovať na reakcie obete, na jej duševný stav či schopnosti. Pri všetkých týchto otázkach dokáže tyran zvyčajne vytvoriť dostatok pochybností a zmätku, aby skúmaniu unikol. Aby sa to ešte zhoršilo, ak je tyran aj obeť v rovnakej miestnosti alebo ak sa očakáva, že tyran nakoniec pochopí, čo obeť hovorí, akékoľvek snahy riešiť dané správanie a jeho dopady budú pre obeť nebezpečné.
Keby sme s obeťou mohli hovoriť bez toho, aby mala strach z dôsledkov a bez prítomnosti tyrana, možno by sme dokázali opísať správanie a jeho dopad takým spôsobom, ktorý by ju povzbudil k tomu, aby podnikla správne kroky. Možno by dokázala vnímať ich vzťah ako deštruktívny a toto je kontext, v ktorom je veľmi nápomocné „koleso moci a kontroly“. Opisuje rôzne druhy správania a jeho dopad takým spôsobom, že obeť týrania dokáže svoju situáciu rozpoznať a získať primeranú pomoc. Dôvod, prečo je to efektívne je fakt, že obeť pozná pravdu o vzťahu, no aby k takémuto rozhovoru mohlo dôjsť, potrebujeme obeť od tyrana bezpečne oddeliť.
No ak si obeť nie je vedomá nebezpečenstva, v ktorom sa nachádza alebo ak nie je pripravená odísť, nemusí byť múdre takýto rozhovor iniciovať. Tiež môže byť problematické, ak tento rozhovor začneme príliš skoro – predtým, než si obeť dokáže uvedomiť, že tyranovo správanie je také škodlivé, že skutočne ide o týranie. Preto je také ťažké pomôcť, kým sa týranie nevystupňuje do bodu, kedy sa nedá spochybniť, že správanie je tyranizujúce a jeho dôsledky sú zrejmé.
Obeť a jej potenciálni pomocníci čelia výzve rozpoznať a reagovať na týranie ešte predtým, ako obeť zničí. Aby sa to dalo, potrebujeme byť schopní definovať týranie spôsobom, aby sa dalo spozorovať čo najskôr, čo znamená, že potrebujeme brať do úvahy viac informácií ako len správanie a jeho dopad. To, čo potrebujeme je spôsob, ako stručne opísať, čo spôsobuje, že vzťah medzi tyranom a obeťou je deštruktívny. Aby sa to dalo, musíme týranie vnímať ako vzťahový systém.
Túto systémovú podstatu týrania môžeme vidieť v tomto veľmi nápomocnom citáte od Lundy Brancrofta: „Definujúci bod týrania je, keď tyran začne uplatňovať moc nad obeťou spôsobom, ktorý jej spôsobuje škodu a vytvára pre tyrana privilegovaný stav.“ (Why Does He Do That?)
V tomto citáte si všimnete, že to, čo sme doteraz videli ako púhy „dopad“ týrania je chápané v kontexte konkrétneho druhu vzťahu, ktorý je poznačený škodlivým používaním moci. Takisto je dôležité všimnúť si, že púha prítomnosť nevyrovnanosti moci nie je dostatočná k tomu, aby bol vzťah označený ako tyranizujúci. Rozdiel spôsobuje to, ako je táto moc používaná. Toto škodlivé používanie moci vo vzťahu je najlepšie chápané ako „vynútená kontrola“.
Druhá zložka v takomto vzťahu je „privilegovaný status“, čo je často opisované jednoducho ako „zvláštna privilegovanosť“. Toto je podstatný základ vynútenej kontroly, keďže práve táto privilegovanosť umožňuje tyranovi správať sa spôsobmi, ktoré by od obete nikdy netoleroval. V tyranizujúcom vzťahu má jedna osoba právo kontrolovať tú druhú, ale toto právo nie je recipročné.
No hoci vo vzťahu existuje prvok privilegovanosti a kontroly, nemusí to nevyhnutne znamenať, že je to tyranizujúci vzťah. Čo sa stane, keď je tento vzorec vo vzťahu vzájomne odsúhlasený a kde jedna osoba delegovala kontrolu a privilegovanosť tej druhej kvôli vlastnému úžitku? Ak tam nie je nátlak a je to kvôli úžitku, takýto vzťah nemusí byť považovaný za tyranizujúci, ak tam nedochádza k ubližovaniu a ten, komu je ubližované, nemá možnosť toto usporiadanie zmeniť.
Tam, kde jeden používa privilegovanosť, kontrolu a nátlak, aby ublížil druhému, ide o tyrana, no ešte stále to nemusí znamenať, že máme aj tyranizujúci vzťah. Ten si vyžaduje prítomnosť obete, ktorá sa bude podvoľovať tyranskej privilegovanosti, kontrole a nátlaku. Či je toto podvoľovanie sa dôsledkom sily, náboženského presvedčenia, strachu, minulých skúseností či nejakého iného dôvodu, práve toto podvoľovanie sa obete tyranovi spôsobuje tyranizujúci vzťahový systém.
Hlavne zo začiatku môže obeť veriť, že má schopnosť zvládnuť to, ako tyran uplatňuje svoju privilegovanosť a kontrolu. Tieto prvky môže mylne vnímať ako romantické gestá, spôsob starostlivosti či ochrany. Môže veriť tomu, že toto ubližovanie je normálne alebo že podvoľovanie sa jej umožní túto škodu zvládať. Tak či tak je to nastavenie, príprava scény pre katastrofu, keďže tyran bude mať vždy tendenciu získavať viac kontroly.
Okrem toho každá obeť má odlišný stupeň tolerancie v súvislosti s tým, čo definuje ako „poškodzovanie“. Nakoniec toto poškodzovanie, ktoré sa toleruje, môže eskalovať na nebezpečnú úroveň a môže sa to stať rýchlo alebo relatívne pomaly. Je smutné, že niektoré obete nedokážu rozpoznať obrovské nebezpečenstvo zo strany svojho tyrana, až kým nie je príliš neskoro a to je dôvod, prečo potrebujeme skúmať povahu tyranizujúceho vzťahu, keď sa rozvíja a predtým, než pre obeť dosiahne katastrofickú úroveň.
Ako teda môžeme použiť všetky tieto informácie na zlepšenie našej schopnosti rozpoznať rozvíjajúci sa tyranizujúci vzťah? Môžeme začať tým, že sa pozrieme na každý z vyššie uvedených prvkov vo svetle nerovnováhy, ktorá existuje medzi výhodami tyrana a tým, čo prežíva obeť. Za tým účelom odhaľuje nasledujúca tabuľka spoluprácu týchto dynamík. Nemali by sme ich považovať za vyčerpávajúce ani úplné reprezentácie každej možnosti. Môžu, ale nemusia zodpovedať danej skúsenosti obete.
| Tyranizujúci prvok vo vzťahu | Primárna výhoda tyrana | Bolestivá skúsenosť obete |
| Špeciálna privilegovanosť | Výsady, privilégiá | Nespravodlivosť/neférovosť |
| Kontrola | Istota | Neistota, strach |
| Nátlak | Moc | Útlak |
| Podvoľovanie sa | Víťazstvo | Porážka |
V tomto príklade sa pozeráme na štyri prvky tyranizujúceho vzťahového systému v ľavom stĺpci. Stredný stĺpec ukazuje výhodu, ktorú tyran dostáva z tohto prvku a pravý stĺpec opisuje výslednú bolestivú skúsenosť obete. Takže pri špeciálnej privilegovanosti tyran prežíva výsady tam, kde obeť prežíva hlboké vnímanie nespravodlivosti. Pri kontrole pociťuje tyran istotu v protiklade k neistote obete. Pri nátlaku má tyran pocit moci nad obeťou, kým obeť prežíva útlak. Pri podvoľovaní sa tyran dosahuje víťazstvo, kým obeť prežíva iba zdrvujúcu porážku.
Keď sa pozeráme na tieto rozdiely, zároveň musíme skúmať nástroje nátlaku, ktorý funguje ako vzťahová páka, vynucujúca si želaný výsledok zo vzťahu. Na jednej strane je tyranské správanie a na druhej bolestivý výsledok; tyranove nástroje potrebujeme chápať simultánne s týmito dvomi pohľadmi. „Štyri nástroje tyrana“ je jednoduchá taxonómia týrania, ktorá nám umožňuje rýchlo rozpoznať tie najbežnejšie tyranizujúce druhy správania spolu s ich dopadmi na obeť.
| Nástroje týrania | Správanie tyrana | Dopad na obeť |
| Izolácia | Násilník si vynucuje lojalitu, zatiaľ čo ďalšie vzťahy vylučuje alebo obmedzuje | Osamelosť, odmietnutie, bezmocnosť |
| Odklon | Tyran odkláňa vinu či inú negatívnu pozornosť preč od seba | Pocity viny, rozhorčenia alebo súcitu |
| Manipulácia | Tyran propaguje svoj skvelý obraz na verejnosti alebo docieli to, že sa obeť správa podľa jeho záujmov | Pocity šialenstva, zmätku, zatlačenia do kúta |
| Zastrašovanie | Tyran používa hrozby alebo činy, ktoré v obeti podporujú dostatočný strach, aby mu zaistili jej podvoľovanie sa. | Pocity paralyzovania, beznádeje a úzkosti |
(Poznámka: Tabuľka uvádza len niektoré príklady. Tento zoznam zďaleka nie je vyčerpávajúci.)
Keď uvažujeme o obidvoch tabuľkách, vidíme, že sa v nich určité veci prekrývajú a to nám umožňuje zlúčiť ich a získať tak lepšie pochopenie tyranizujúceho vzťahového systému namiesto toho, aby sme nasledovali prirodzenú tendenciu skúmať individuálne druhy správania a ich účinky.
| Privilegovanosť | Kontrola | Nátlak | Podvoľovanie sa | |
| Izolácia | Tyran má právo očakávať od obete úplnú pozornosť a usiluje sa podkopať alebo zničiť dôležité vzťahy obete. | Tyran získava pocit istoty tým, že ohraničuje kontakt obete s ľuďmi, o ktorých si myslí, že by mohli predstavovať hrozbu alebo odvrátiť pozornosť od tyrana. | Tyran sa snaží tlačiť obeť k odlúčeniu od dôležitých vzťahov alebo bude osobne podkopávať či ničiť daný vzťah. | Obeť sa veľmi usiluje, aby boli veci čo najlepšie tým, že tieto vzťahy udržiava v tajnosti alebo kvôli bezpečnosti akceptuje stratu týchto vzťahov. |
| Odklon | Tyran je presvedčený, že sa nemusí nikomu zodpovedať za svoje činy. Neprevezme na seba plnú a bezvýhradnú zodpovednosť. | Tyran od seba odvracia pozornosť, aby situáciu zvládal tak, že pozornosť nezostane zameraná na neho. | Tyran tlačí obeť, aby prevzala zodpovednosť za jeho vlastné problémy alebo sa snaží odvrátiť vinu na nejakú inú príčinu, aby nikdy nezostávala na ňom. | Obeť si zvykne preberať vinu za veci, za ktoré nie je zodpovedná a sympatizuje s tyranom v prípadoch, keď vinu zvalí na niekoho iného. |
| Manipulácia | Tyran sa ospravedlní (odôvodní) z každého zlého správania a je presvedčený, že má právo použiť akékoľvek prostriedky, aby získal to, o čom si myslí, že má na to právo. | Tyran používa skryté metódy na dosiahnutie sebastredných výsledkov a radosť nachádza v tom, že druhých ohýba podľa svojej vôle bez toho, aby o tom vedeli alebo aby tomu dokázali zabrániť. | Tyran používa ľstivosť a zradu, aby podkopal pozíciu každého, koho chce kontrolovať a naláka ich do pasce alebo oklame, aby ich „ohol“ podľa svojho cieľa. | Obeť sa môže podvoľovať tyranovi, aby sa vyhla eskalácii konfliktu, ale nakoniec bude mať sklony osvojiť si vzorce myslenia tyrana, dokonca aj (alebo najmä) vo vzťahu k samej sebe. |
| Zastrašovanie | Tyran bude obeť zastrašovať a bude to ospravedlňovať tým, že týranie predefinuje na niečo oveľa horšie ako je to, čo robí on. Hoci vie, že jeho správanie je neospravedlniteľné, v jeho mysli bude odôvodnené. | Tyran používa rôzne vyhrážky, aby vyvolal strach. Môže byť emocionálny, fyzický, sociálny či akýkoľvek iný, aby ním vyvolal želaný výsledok alebo aby zabránil neželaným výsledkom. | Na tyranovi je zrejmá ochota ubližovať obeti emocionálne, fyzicky alebo duševne alebo u nej vyvoláva presvedčenie, že je ochotný tak urobiť, aby dosiahol popieranie reality. Výsledný strach používa na vynucovanie podvoľovania sa obete jeho vôli. | Obeť je v pasci vyhýbajúc sa tomu, čoho sa bojí. Táto úzkosť časom narastá a ak sa stane to, čoho sa bojí, zúfalo bude robiť, čo sa dá, aby tyranovu krutosť minimalizovala a aby to prežila. |
Opäť je dôležité všimnúť si, že táto tabuľka nie je úplná, ale mala by slúžiť k tomu, aby ukázala, ako sa nástroje, ktoré tyran používa pre udržanie kontroly, odrážajú v rôznych prvkoch tyranizujúceho vzťahového systému. Okrem toho dokážeme týranie rozpoznať tým, že sa zameriame na štyri prvky tyranizujúceho vzťahu a môžeme vidieť, ako spolupracujú so štyrmi nástrojmi tyrana. Tam, kde dokážeme pozorovať väčšinu z toho, ide o tyranizujúci vzťah.
V kresťanskom kontexte existuje zhubná tendencia prekrútiť a zamotať tri biblické učenia, ktorých výsledkom je duchovné zaštítenie štyroch tyranizujúcich vzťahových prvkov: „Zvláštna privilegovanosť“ je prekrývaná falošnou predstavou „vodcovstva“. „Nátlaková kontrola“ sa nesprávne chápe ako uplatňovanie biblickej „autority“ a „podvoľovanie sa“ sa chybne spája s „podriadenosťou“. Keď sú tieto prvky prítomné v normálnom, benevolentnom vzťahu, nemusia byť škodlivé a obidve strany nemusia mať s takýmto nastavením nijaký problém.
No keď dochádza k ubližovaniu či poškodzovaniu, tyranizujúci vzťahový systém je hlboko zakorenený vo falošných presvedčeniach, ktoré sa dajú veľmi ťažko vykoreniť. Dokonca aj uvedené štyri nástroje sa dajú ospravedlniť nesprávnym výkladom Písma. Izolácia sa dá dosiahnuť výzvou na odoprenie priateľstva s odpadlíkmi. A stačí, keď niekoho označíme za odpadlíka. Odklon sa dá dosiahnuť vyhlasovaním, že milosť a odpustenie nemôže obeti dovoliť, aby bol tyran braný na zodpovednosť. Manipulácia sa dá dosiahnuť využívaním viny citlivého svedomia a zastrašovanie sa dá dosiahnuť vyhlasovaním Božieho súdu nad obeťou.
Nič z tohto spôsobu používania Písma nie je legitímne – teologicky ani exegeticky, no nedostatok jasného učenia, ktoré rozpoznáva tieto falošné náhrady, zanecháva veľa kresťanských žien v nebezpečne tyranizujúcich vzťahoch. Mnohí vodcovia nekriticky akceptovali tieto učenia ako biblické a tým zmocňujú tyranov vo svojom strede. Tyrani tieto falošné učenia používajú k tomu, aby sa povzniesli do pozície moci, kde môžu zneužívať Boží ľud aj pre finančný zisk. Skutoční pastieri Ježišovho stáda nemôžu ustupovať a nepoukazovať na týchto vlkov, ktorí požierajú slabých pod zámienkou biblického kresťanstva.