Predtým, ako sa pozrieme na to, čo hovorí Biblia o rozvode, mali by sme si najskôr všimnúť, že o manželke sa nikdy nehovorí ako o iniciátorke takéhoto konania, no v určitých situáciách by žena mohla manžela prinútiť, aby podal návrh na rozvod. Zákon bol napísaný týmto spôsobom, pretože manželka bola v sociálne slabšej pozícii a nie v pozícii, že by ona mohla poslať svojho manžela preč. Ak manžel svoju manželku „poslal preč“, bol povinný poskytnúť jej rozlukový list, nebolo však potrebné ani ustanovenie, aby žena urobila to isté pre manžela. Zákon bol navrhnutý na ochranu záujmov slabšej strany.
„Rozlúčiť“ alebo „poslať preč“
Musíme tiež rozlišovať medzi dvoma slovami, ktoré bežne označujeme ako „rozvod“. Obe vidíme v 5. Mojžišovej 24: „Ak si muž vezme ženu za manželku a potom sa mu znepáči, lebo nájde na nej niečo odporné, napíše jej prepúšťací list, dá jej ho a pošle ju z domu preč.“ V tejto časti je výraz „prepúšťací list“ prekladom slova „rozlúčiť“ – ako sa používa pri narušení manželského vzťahu. V tejto pasáži je ale aj druhý výraz, ktorý sa tiež niekedy prekladá ako „rozvod“, a ten znamená „poslať preč“.
Tieto verše nám hovoria, čo sa stane, keď sa muž rozhodne zbaviť svojej manželky, a ak ju chce poslať preč, je pre ňu nevyhnutná právna ochrana. Čo sa však stane, ak stále chce mať úžitok z toho, že ju bude držať pri sebe? Vzťah s ňou ho nezaujíma, ale chce si ju nechať ako živú otrokyňu, ktorá zabezpečuje starostlivosť o deti, upratovacie služby a môže slúžiť na uspokojenie jeho sexuálnych túžob. Toto je situácia, ktorú nachádzame v tyranizujúcom vzťahu.
Je zaujímavé, že Boh poskytol usmernenie presne pre tento typ situácie. V 5. Mojžišovej 21:10 vidíme, že víťazný bojovník si mohol vziať ženu – zajatkyňu za manželku, ale ak to urobil, nemalo sa s ňou zaobchádzať ako so zajatkyňou. Ak v nej „nenašiel radosť“, potom ju mal nechať na slobode a nemohol ju predať. Potom v 2M 21 nachádzame pokyny týkajúce sa zodpovednosti muža, ktorý si kúpil otrokyňu ako manželku. Vidíme, že s ňou nemal zaobchádzať ako s inými otrokmi, a tiež vidíme, že ak sa mu nepáčila, mohla byť vykúpená, aby mohol získať späť zaplatenú cenu. Ak mala byť manželkou jeho syna, malo sa s ňou zaobchádzať ako s dcérou, ale ak by mala byť jeho manželkou, mal dve možnosti: ponechať si ju a postarať sa o ňu, alebo mohla slobodne odísť.
Táto pasáž ďalej hovorí o jeho záväzkoch voči nej. Nemohol prestať s ich poskytovaním ani sa nemohol vzdať svojej povinnosti len preto, že si zabezpečil vhodnejšiu situáciu: „Neuprie jej jedlo, oblečenie ani manželské práva.“ Hovorí sa tam tiež o tom, že táto žena má slobodu odísť, ak je zanedbávaná. Z troch uvedených záväzkov sú prvé dve jasné – dlhuje jej stravu a prístrešie, no posledný treba chápať v zmysle „náklonnosti“, ktorú Pavol popisuje v 1. Korinťanom 7: 3–5.
Tam Pavol píše: „Muž nech plní voči žene svoje povinnosti a podobne aj žena voči svojmu mužovi. Žena nie je pánom svojho tela, ale jej muž; podobne ani muž nie je pánom svojho tela, ale jeho žena. Neodopierajte sa jeden druhému, iba ak na určitý čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa venovali modlitbe, a potom buďte zase spolu, aby vás satan nepokúšal, keby ste sa nemohli ovládnuť.“
Vidieť svoje povinnosti…
Ako sme už spomenuli, táto pasáž demonštruje rovnosť a vzájomnosť manželského vzťahu, chceme sa však zamerať na časť tejto pasáže, ktorá sa týka náležitej zhovievavosti. Prvá vec, ktorú tu pozorujeme je, že táto pasáž hovorí k darcovi, nie k príjemcovi. Týka sa to toho, ako by mal človek vidieť svoje povinnosti, a nie toho, ako by mal vidieť svoje podlžnosti. Druhým postrehom je, že toto dávanie má byť činom láskavosti a dobrej vôle a nie aktom chladnej ľahostajnosti.
Na rozdiel od sebauspokojenia pornografiou má byť sexuálny vzťah v manželstve prejavom dobra a lásky k druhému človeku. V tomto koncepte nie je nič, čo by tyranovi umožňovalo ospravedlniť objektivizáciu toho druhého v sexuálnom vzťahu. Vždy, keď sa so sexuálnym vzťahom zaobchádza ako s niečím, na čo mám právo, a zakaždým, keď je vynútený alebo zraňujúci, ide o najhoršie zlo. Boh nechcel ani to, aby sa hebrejskí muži takto správali k svojim otrokyniam. Pre kresťanského muža určite nie je priestor, aby sa takým spôsobom správal k svojej manželke.
To nás vracia k povinnostiam, ktoré mal hebrejský manžel voči otrockej manželke. Bol zodpovedný za zabezpečenie jej jedla, prístrešia a láskavého jednania. Ak jej to neposkytol, manželka – otrokyňa mohla slobodne odísť. Mala slobodná žena menšiu ochranu? Samozrejme, že nie! Skorý židovský výklad zákona v skutočnosti rozšíril túto ochranu aj na slobodné ženy, teda nie otrokyne, pretože v takom prípade umožnil žene podať žiadosť o rozvod.
Samozrejme, existujú dve pasáže, ktoré sú obľúbenou odpoveďou na túto myšlienku. Tou prvou je Ježišova odpoveď na otázku interpretácie pasáže v 5. Mojžišovej 24. Historický výskum nám priniesol určitý náhľad do interpretačnej debaty, ktorú mali Židia v Ježišovej dobe. V Matúšovi 19 sa Ježiša pýtali: „Dovolené je mužovi prepustiť svoju manželku pre akúkoľvek príčinu?“ Zdalo sa, že žiadali, aby túto debatu zvážil. Vznikla zrejme preto, lebo niektorí si výrok „potom sa mu znepáči, lebo nájde na nej niečo odporné“, vysvetlili tak, že sú dva dôvody, pre ktoré mohol muž svoju ženu prepustiť. V skutočnosti chceli použiť časť „znepáčiť sa“ ako ďalšiu výnimku, čo by mohlo viesť k tomu, že by sme to nazvali rozvodom bez zavinenia.
No to nebolo to, čo chcel Boh. Ježiš svoju odpoveď založil na spôsobe, akým Boh stvoril manželstvo – ako na trvalom vzťahu medzi mužom a ženou. Nemalo by dochádzať k situácii, že by muž prepustil svoju manželku, no pre zatvrdnutých ľudí boli ustanovenia o rozvode zakotvené do zákona. Potom odpovedal: „Kto sa rozvádza so svojou ženou, okrem sexuálnej nemorálnosti, a ožení sa s inou, cudzoloží; a ktokoľvek si vezme za rozvedenú, cudzoloží. “ Ježiš hovorí, že rozvod bez zavinenia Boh nectí, a považuje ho za cudzoložstvo.
A čo Ježišova výnimka „pre sexuálnu nemorálnosť?“ Je to obmedzené na manželskú neveru alebo to zahŕňa viac? Opisuje to akýkoľvek sexuálny akt, ktorý je mimo Božieho zámeru pre manželstvo. Niektorí sa to snažia interpretovať tak, že to súvisí výlučne s pohlavným stykom s niekým iným, ako je váš manželský partner. Existuje však aj ďalšie slovo, ktoré mohlo byť použité, keby išlo konkrétne len o cudzoložstvo. Avšak aj keď sa technicky jedná o cudzoložstvo, sám Ježiš rozširuje túto zásadu ešte ďalej: „Každý, kto sa žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou v srdci scudzoložil.“ (Matúš 5:28)
Prečo je toľko zamerania na sex, kedykoľvek hovoríme o rozvode?
Je to tak preto, lebo sexuálny vzťah je ústredným bodom – určuje, aké by malo manželstvo byť a ako sa dá rozvrátiť. To je jeden z dôvodov, prečo sú týranie a pornografia takmer univerzálne spojené. Privilegované postavenie tyrana sa najčastejšie prejavuje v tom, že sa vo vzťahu odvráti od zodpovednosti a otočí sa smerom k tomu, aby sebastredne bral. Aj keď to ľudia zvonku nemusia vidieť, obeť to nepochybne cíti a kedykoľvek sa sexuálny vzťah stane sebastredným aktom, nezávislým od Božieho zámeru, mal by byť považovaný za sexuálnu nemorálnosť.
Ešte dôležitejšie je, aby sa Ježišova „výnimková klauzula“ vykladala dostatočne tak, aby zahŕňala aj Pavlovu výnimku, ktorú nájdeme v 1. Korinťanom 7:15: „Ale ak sa neveriaci odlučuje, nech sa odlúči. V takých prípadoch brat alebo sestra nie sú otrocky viazaní.“ Na akom biblickom základe Pavol založil toto tvrdenie? Nemusíme hľadať iné starozákonné učenia ako tie, ktorým sme sa už venovali. Opustenie je dôvod pre rozvod rovnako, ako bolo dôvodom pre rozvod to, že otrocká manželka bola zanedbávaná – nemala zabezpečené živobytie ani starostlivosť; preto mala oprávnený dôvod na rozvod.
Čo zistíme, keď sa pozrieme na tyranizujúci vzťah je to, že tu bola manželská zmluva bola porušená mnohými rôznymi spôsobmi a tyran chce mať biblické odôvodnenie, aby prinútil obeť zostať vo vzťahu, v ktorom nie je len zanedbávaná, ale tento vzťah je aj nebezpečne deštruktívny. Tyran v skutočnosti manželstvo už dávno opustil a rozhodol sa udržiavať otrocký vzťah, hoci by už aj otrocká manželka mohla podľa Biblie slobodne odísť, keby bola zanedbávaná.
Pre tých, ktorí nám chcú pripomenúť, že Boh nenávidí rozvod, hovoríme, že s tým súhlasíme a nabádame zatvrdnutých, aby činili pokánie a modlili sa za milosrdenstvo. No zároveň hovoríme, že nemôžete byť spravodlivejší ako Boh, takže nemôžete spravodlivo zakazovať to, čo Boh pripustil. Odmietaná alebo zanedbávaná manželka môže slobodne odísť, ale tam, kde sa rozhodne zostať, je to dobrovoľný prejav Božieho milosrdenstva a milosti. Možnosť odísť nemôžeme odňať a zmeniť ju na príkaz, ktorý zakazuje to, čo Boh pripúšťa, a používať Písma k tomu, aby sme tyranovi umožnili zotročovať obeť.
More Righteous than God? – Psalm 82 Initiative (wordpress.com)