V súvislosti s čím „by si sa mala“ cítiť zle?
Neviem. A nemám hlasovacie právo.
Nikto nemôže hlasovať o tom, v súvislosti s čím „by si sa mala“ cítiť zle.
Zmyslom pri zbavovaní sa hanby v uzdravovaní z traumy NIE je to, že „by sme sa“ nikdy v súvislosti s ničím nemali cítiť zle.
Ty rozhoduješ o tom, v súvislosti s čím by si sa mala alebo nemala cítiť zle alebo mať pocity viny. Ty rozhoduješ o tom, v čom potrebuješ urobiť nápravu.
Pri uzdravovaní z traumy však objavujeme, že sa nemusíme cítiť zle alebo mať pocity viny kvôli veciam, ktoré nám boli spôsobené.
Nemusíme sa cítiť zle alebo mať pocity viny kvôli rozhodnutiam druhých ľudí. Nie v osobnom zmysle.
Môže sa to zdať zrejmé – no je dôležité, aby sme to rozlišovali, pretože jedným z najbežnejších symptómov komplexnej traumy je mať zlé pocity takmer zo všetkého, čo sa nám kedy v minulosti stalo.
Nastavenie tých, čo prežili traumu, je veľmi často o obviňovaní samého seba.
Veľmi často predpokladáme, že všetko bola naša vina a všetko je naša zodpovednosť.
Obzvlášť to platí pri vzťahovej traume.
Keď si pri uzdravovaní rozvíjame novú životnú filozofiu, často musíme zápasiť s tým, čo by sme naozaj mali pociťovať ako vinu a zodpovednosť.
Niekedy pri uzdravovaní z traumy ľudia mylne tvrdia, že povzbudzujeme preživších, aby odmietali zodpovednosť takmer za všetko.
Nie je to tak.
Skutočnosť je taká, že pri uzdravovaní z traumy preberáme zodpovednosť za veľa našich rozhodnutí v tomto momente.
No zároveň je potrebné povedať, že pri uzdravovaní z traumy takisto odmietame vinu a zodpovednosť za určité veci – najmä za tie, ktoré boli spôsobené nám a za rozhodnutia druhých ľudí.
Nejdem ti hovoriť, kvôli čomu „by si sa mala“ cítiť zle. To závisí od tvojej morálky, etiky a spirituality.
No jedno ti poviem s absolútnou istotou: zmysluplné uzdravovanie znamená vzdať sa fantazírovania o tom, že môžeme alebo by sme mali byť zodpovední za veci, ktoré sa nám stali a za rozhodnutia druhých.
Nielenže to, čo sa nám stalo, nebola naša vina, nielenže rozhodnutia druhých neboli a nie sú našou zodpovednosťou – ale tieto veci ani nemôžeme urobiť našou chybou či zodpovednosťou, aj keby sme sa o to snažili.
Je to zložité, pretože tak často pociťujeme hanbu.
Nemá to nič spoločné s realitou. Je to o tom, že nám to bolo dlhodobo – celé roky – vštepované. Hoci prežívame hanbu, neznamená to, že máme dôvod hanbiť sa. Neznamená to ani to, že „by sme mali“ pociťovať hanbu.
A neznamená to, že naša trauma je naša vina.
Neznamená to, že sme boli zodpovední za to, aby sme sa jej vyhli alebo ju zastavili.
Si zodpovedná za svoje rozhodnutia a za svoje správanie. Tu a teraz.
Sú veci, ktoré ovplyvňujú to, aké „slobodné“ môžu byť tvoje rozhodnutia v akomkoľvek čase – no keď sa snažíme prevziať zodpovednosť za veci, ktoré nemôžeme kontrolovať a na ktoré často nemáme žiadny vplyv, vystavujeme sa chronickej hanbe.
Stačilo.
Uzdravovanie je o prevzatí reálnej zodpovednosti za to, za čo môžeme byť zodpovední a o odmietnutí viny, ktorá nám nepatrí.
Viem. Je to ťažšie než to znie.
A preto na tom môžeme pracovať iba deň po dni.
Dr. Glenn Doyle