Keď sa snažíš pochopiť narcizmus, jedna z vecí, ktorú si uvedomíš je, že je to veľmi rozsiahle a že narcizmus sa môže prejavovať rozmanitými spôsobmi. Niektorí sú veľmi zjavní – hluční, násilnícki, dominantní – tých je ľahko zbadať. Ale potom je iná skupina, ktorých označujeme ako skrytí – ich stratégiou je „dostať sa z dosahu radarov“, pretože takto je oveľa ťažšie rozpoznať ich, takto si udržiavajú pozíciu moci. Ty takto nerozmýšľaš, ale oni uvažujú: čím tichšie budem vo svojej pozícii, tým viac kontroly budem mať a takto budem víťaziť. A potom sú zmiešané typy – raz sú zjavní, inokedy skrytí.
Nasleduje 18 spôsobov, ktorými skrytý narcista manipuluje a ovláda ťa. Čím lepšie tomu porozumieš, tým lepšie budeš vedieť, ako na to (ne)reagovať.
1. Veľmi malá snaha o nadviazanie spojenia s tebou – môže to byť niečo celkom jednoduché, napr. sa s ním pokúšaš s niečím zdieľať, prediskutovať veci, ktoré ťa zaujímajú a po čase si uvedomíš, že z jeho strany nie je nijaké hlboké zdieľanie, nekladie ti nijaké otázky, akoby sa o to nezaujímal. Dôvod je, že oni nenadväzujú spojenie, nemajú záujem o zdieľanie sa „od srdca k srdcu“, pretože v ich mysli by ich to stavalo na menej dôležité miesto (rovnocenné s tebou) a toto oni nechcú.
2. Môžu byť veľmi citliví v tom, ako na teba reagujú. Sú veľmi urážliví. Napr. keď treba urobiť nejakú úlohu, povieš: „Prečo nevyskúšame toto namiesto toho?“ A ich reakcia je: „Ach, prečo mi vždy tak komplikuješ život?“ a urazia sa. „Ty vieš, že taký nie som. Je ti to celkom jedno. Myslíš si, že som hlúpy.“ Ty povieš: „Vôbec nie. Len som dala taký návrh.“ Niekedy máš možno len iný tón hlasu alebo iný výraz na tvári alebo tri minúty meškáš a on si to vyloží úplne šialeným spôsobom, lebo je hrozne precitlivelý, urážlivý.
3. Toto je protichodné k predchádzajúcemu bodu: Voči tebe vôbec nie je citlivý. Keď sa zdieľaš s niečím, čo má pre teba veľký význam, možno si sentimentálna alebo frustrovaná, uvedomíš si, že ich to vôbec nezaujíma, je im to jedno – pozri bod 1: nemajú snahu nadviazať spojenie.
4. Prehnaná interpretácia tvojich emócií. Napr. povieš: „Včera som sa stretla s kamarátkou a veľmi dobre sme sa porozprávali.“ Reakcia z jeho strany: „A prečo si včera nezavolala mne? So mnou si nechcela robiť nič? Som ti celkom ukradnutý? Prečo je tá tvoja kamarátka taká úžasná!“ Prehnane veci interpretujú a zase je to všetko iba o nich – samozrejme, urobia z toho niečo negatívne.
5. Často sa tvária znudene a bez záujmu – ste spolu, ale oni nerozprávajú, žiadna interakcia, žiadne otázky, sú absolútne odpojední, bez záujmu. Je to súčasť ich potreby mať všetko pod kontrolou. Čím menej toho odkryjú, tým viac majú kontroly. Častokrát majú ten výraz: „Si mi celkom ukradnutá. Choď preč.“
6. Fungujú tak, že neustále posudzujú. Nerobia to tak otvorene ako zjavní narcisti, môžu povedať len niečo ako: „Ja s tým nesúhlasím“ alebo „Prečo by niekto niečo také robil“, ale takéto komentáre môžu byť také vytrvalé, že si uvedomíš, že nikdy neexistuje niečo pozitívne. „Prečo ťa všetko otravuje?“ Oni len zakrčia plecami a povedia: „Ty to nechápeš.“ A to je súčasť ich posudzovania.
7. V skupinách sa necítia pohodlne. Sú ľudia, ktorí sú introverti a nie sú radi v spoločnosti iných. Ale väčšina z nich to vníma reálne. No skrytí narcisti to vnímajú takto: „Ja nechcem byť s nimi. Aj tak sú to idioti. Vôbec sa mi nepáči ich zmýšľanie. Naposledy, keď som tam bol, tak to bolo iba o nich. Nezaujímali sa o druhých.“ Nájdu všetko zlé na rôznych skupinách ľudí, čo je ich spôsob, ako sa odtiaľ dostať, pretože chcú byť na mieste, kde majú totálnu kontrolu.
8. Potichu obviňujú druhých za ich chyby. Povedzme, že na stretnutie prichádza neskoro a povie: „Bola upchatá cesta alebo musel som pomáhať deťom – ale to bola ich vina!“ A ty si uvedomíš, že on zakaždým mešká a zakaždým sa na niekoho vyhovára. Alebo napríklad urobili nejakú chybu v práci alebo nezvládli niečo vo vzťahu k deťom. Mali by povedať: „Pokazil som to.“ Ale nedokážu to. Vždy je to vina niekoho iného.
9. Ich ospravedlnenia sú plytké. Napr. boli prichytení pri čine a nemôžu sa z toho vykrútiť, tak povedia: „No sorry.“ Nepomenujú to, vôbec ich to netrápi a vieš, že to vôbec nepremysleli. Nechcú sa ospravedlniť, lebo musia mať pocit nadradenosti. Nie sú predsa obyčajní ľudia ako všetci ostatní.
10. Trestajú ťa tichom alebo utiahnutím sa. Niekedy namiesto výbuchov hnevu, v čom sú veľmi dobrí, sa stiahnu. Urobila si niečo, čo ich urazilo, tak sa nebudú s tebou dlho rozprávať. Niekedy sa na verejnosti na teba ani nepozrú. Je to akoby si neexistovala. Si im ukradnutá. Takto vyjadrujú hnev a súvisí to aj so spomínanou urážlivosťou, precitlivenosťou.
11. Fungujú ako obete – „Čo mi to robíš?“ Napr. zmeníš plány: „Viem, že budúci piatok sme mali ísť tam a tam, ale udialo sa niečo neodkladné …“ Ich reakcia: „Prečo mi stále tak veľmi komplikuješ život?“ Alebo robíš niečo a oni s tým nesúhlasia: „Ty si ten najhroznejší človek, akého som kedy stretol.“ Vždy sú obeťou. „Pozri, čo mi to robíš!“ Nemajú empatiu. Vôbec ich nezaujíma, kto si ty a čo je za tvojím rozhodnutím. Vždy je to iba o nich.
12. Môžu sa javiť ako pokorní, ale za ich pokorou je egoizmus. Niekedy tým, že sú takí tichí, môžeš mať pocit, že ten človek má nežnú dušu. No časom, keď ich spoznáš, zistíš, že to nie je žiadna nežná duša, lebo vidíš, že druhými opovrhujú, akurát to možno nehovoria tak, ako zjavní narcisti. Takže to, čo sa zo začiatku javilo ako nežná duša, je čistá neúprimnosť, predstieranie, postoj: si mi ukradnutý.
13. Často žiarlia. Keď sa ti prihodí niečo dobré, bolo by fajn, keby povedal: „Teším sa s tebou, je to super!“, ale namiesto toho je to: „No a čo?! Je to jedno. Načo je to dobré?!“ Vôbec nevedia zdieľať radosť. Myslia si: „Malo sa to stať mne!“
14. Majú problém poďakovať, vyjadriť vďačnosť. Možno si im veľmi pomohla a namiesto skutočného prejavuj vďačnosti možno cez zuby precedia: „No ďakujem.“ Vôbec to nie je zo srdca.
15. Čo vyzerá ako hanblivosť je v skutočnosti samoľúbosť. Častokrát sú v skupine a sú niekde v rohu, zdá sa, že nemajú čo povedať, no keby si im mohol čítať myseľ, bolo by tam: „S akými lúzrami tu musím tráviť čas!“ Keď ho niekto zavolá: „Poď medzi nás!“ Odpoveď znie veľmi skromne: „Nie, nie, nejdem.“ A je to preto, lebo majú pocit nadradenosti nad ostatnými.
16. Strašne dlho sa hnevajú. Kľudne sa môžu hnevať, lebo sa niečo stalo pred siedmimi rokmi. Ty si povieš: To je dávno za nami. On: Nie, nie, nič nie je za nami. Keď ty urobíš niečo zlé, ja to všetko dobre evidujem, pamätám si a nezabúdam.
17. Často sa správajú ako nepochopený jedinečný človek. Súčasťou narcisizmu je pocit nadradenosti, takže dôvod, prečo sa neradi zapájajú do interakcií s druhými je, že „ja som jednoducho iný a úžasný.“ Nedokážu sa identifikovať ako všetci ostatní, normálni ľudia, – „oni mi jednoducho nerozumejú, nerozumejú, aký som úžasný a že fungujem na celkom inej úrovni“. Sú arogantní.
18. Nič ich nezaujíma. Ty ich nezaujímaš. Zaujíma ich len to, čo robia oni.
Možno rozmýšľaš, ako sa dá na týchto ľudí reagovať?
Pochop, že im sa ich emocionálna izolovanosť páči. Nečakaj, že chcú niečo zmeniť. Možno dúfaš, že keď niečo urobíš, podarí sa ti dostať sa do ich vnútra. Zabudni na to.
Keď prosíš alebo sa usiluješ, aby sa zmenili, spôsobí to iba to, že to začnú robiť ešte intenzívnejšie. Napr. pri pasívnej agresivite majú ten pocit, keď ich o niečo žiadaš – o zmenu, povedia si: „á, je to také super, to ju tak vytáča, budem to robiť ešte viac“.
Zabudni na to, že s nimi môžeš mať intímny vzťah. Nemyslím len na sexualitu, ale ani žiadne zdieľanie „od srdca k srdcu“. To sa nikdy nestane.
Svoje osobné naplnenie budeš musieť hľadať niekde inde.
Skrytý narcizmus je zložitejší ako zjavný, ale keď rozpoznáš ten vzorec, dúfam, že budeš vedieť, že to nie je kvôli tebe, že sa takto správa, ale oni sú jednoducho takí. Potrebuješ sa oddeliť a žiť svoj život podľa svojej múdrosti.
(Dr. Les Carter, voľný prepis videa)https://www.youtube.com/watch?v=9ax58ePxI2I