Ak je jedna vec, ktorá často prekazí pokus o únik z nášho otroctva, sú to deti. Na jednej strane existencia detí často vyúsťuje v to, že namiesto úniku naďalej znášaš vzťah kvôli deťom. Na druhej strane aj keby si sa rozhodla, že je lepšie odísť než zostať s toxickým človekom, zriedkavo sa ti podarí skutočne uniknúť práve kvôli zdieľanému spojeniu, ktoré kvôli deťom existuje. Hoci si želáš uniknúť z kolotoča existencie s toxickým človekom, ako empatický človek sa správaš férovo a rozpoznávaš, že deti by mali vidieť aj svojho druhého rodiča a preto to tak zariadiš alebo umožníš, aby tento kontakt existoval, čo znamená, že nevyhnutne musíš zostať v kontakte. Možno sa odhodláš k tvrdému kroku a rozhodneš sa, že v najlepšom záujme detí je nemať nijaký kontakt s narcistom (hoci si obyčajne myslíš,že druhý rodič je len tyran a nie narcista) a prerušíš všetky kontakty. To následne znamená, že narcista sa obráti na formálne možnosti cez súdy, aby mohol mať s deťmi znovu kontakt.
Tvoje znepokojenie s ohľadom na túto skutočnosť zahŕňa viacero faktorov:
1. Obávaš sa, že naše správanie ovplyvní detí, takže sa následne aj ony stanú narcistami.
2. Obávaš sa, že naše správanie bude viesť k tomu, že deti budú svedkami tyranizujúceho správania voči tebe, čo bude deti trápiť.
3. Obávaš sa, že naše správanie bude viesť k tomu, že deti nebudú mať stabilnú a zdravú výchovu.
4. Trápiš sa, že deti budú použité ako nástroje, ktoré budú obrátené proti tebe.
5. Trápiš sa kvôli našej neschopnosti poskytovať emocionálnu a finančnú podporu, čo bude mať na deti negatívny dopad.
6. Trápiš sa, že naše správanie zničí šťastné momenty detstva.
Všetko toto spolu s ďalšími vecami sú legitímne dôvody na obavy. Je to obzvlášť ťažké, keď si uvedomíš, že čelíš zápasu medzi robením toho, čo je pre dieťa správne, hoci to môže byť v rozpore s tým, čo chce. Chce s nami tráviť čas, no ty si uvedomuješ, že takýto čas je toxický a má na dieťa vplyv (ktorý dieťa nemôže vidieť ani chápať, čo sa deje), čo je pri najlepšom neprospešné a pri najhoršom dieťa ničí. Ako máš riešiť situáciu, keď máš robiť to, čo je pre dieťa správne a najlepšie, hoci to teraz ešte nevidí? Čo v prvom rade musíš chápať o našom postoji voči deťom a rodičovstvu?
1. Deti vnímame ako nástroje. Je celkom jedno, že sú to deti alebo že sme ich rodičia. Sú to nástroje, ktoré sú naším predĺžením a preto musia poslúchať naše príkazy. Nikdy by si nemala žiť v ilúzii, že narcistický rodič deti miluje. Nenechaj sa oklamať a nemysli si, že akýkoľvek vľúdny skutok, ktorý prejavíme, je prejavom lásky k dieťaťu. Nie je.
2. Toto nastavenie mysle znamená, že deti budú používané pre získavanie paliva. Bude to robené priamo tak, že to palivo budeme získavať z nich. Na začiatku sa to bude prejavovať tak, akoby sme ich chceli rozmaznávať, keď s nimi trávime čas, aby nám ich pozitívne reakcie poskytovali pozitívne palivo. Potom ich okrem toho budeme provokovať, hnevať a frustrovať, aby sme od nich čerpali negatívne palivo, keď sa nám to bude hodiť. Nie je to preto, že by nás pozitívne palivo omrzelo (tak ako je to v prípade, keď dôjde k znehodnotenie intímneho partnera), ale ako doplnok pre dosiahnutie iného cieľa. Dva najpopulárnejšie ciele sú kontrola a triangulácia. Negatívnu reakciu u detí vyprovokujeme kvôli tomu, aby sme nad nimi mohli uplatniť kontrolu, napr. im zoberieme hračku alebo im zakážeme niečo, čo majú radi, napr. nejaký obľúbený televízny program alebo sladkosti. Toto posilňuje našu kontrolu. Dieťa nie je odlišné od iných nástrojov a musí sa podriadiť našej kontrole. Cieľom tejto kontroly nie je niečo, čo je pre dieťa prospešné, napr. nedopriať mu sladkosti, pretože je to nezdravé, ale iba kvôli kontrole samotnej. Pokiaľ ide o trianguláciu, negatívna emocionálna reakcia bude dosahovaná za účelom toho, aby si bola triangulovaná ty. Napr. môžeme dieťaťu nahovoriť, že mamka ho nemá rada len preto, aby sme ho znepokojili. Záleží nám iba na jeho reakcii, nie na dobre dieťaťa. Môžeme povedať, že dieťa nemôže urobiť niečo podľa tvojich pokynov, aby sme ho znepokojili a tak získali negatívne palivo a zároveň ťa cez túto trianguláciu očiernili. Takto čerpáme negatívne palivo z dieťaťa, ktoré vychádza zo spojenia s túžbou ovládať a triangulovať.
1. Vlastnosti a úspechy dieťaťa vieme uchopiť rovnakým spôsobom ako kradneme a získavame vlastnosti od dospelých, aby sme získali svoj vlastný konštrukt a kvôli tomu vyzerali ešte príťažlivejšie. Naše vnímanie špeciálnej privilegovanosti je v tom, že dieťa vyhralo preteky, má najlepší prospech v triede, preplávalo určitú vzdialenosť, zabezpečilo si miesto v dovolenkovom pláne ako dôsledok našej brilantnosti. Opakovane to budeme pripomínať tebe, dieťaťu aj všetkým ostatným.
2. Pri každej možnej príležitosti ťa očiernime a bude proti tebe brojiť. Bez ohľadu na dôvody, prečo náš vzťah skončil, sa nepovznesieme nad túžbu očierňovať ani kvôli deťom. Keď sa vyskytne akákoľvek príležitosť pošpiniť ťa, urobíme to. Potreby detí nikdy nebudú pred našimi vlastnými. Preto ak im ubližuje to, čo o tebe hovoríme, dáva nám to palivo a je nám jedno, ako ich to ovplyvňuje. Ak ťa prestanú mať radi, lebo im povieme, že si príliš prísna, nepostavíme sa proti tomu, ale budeme túto lož podporovať a zneužívať to.
3. Pri každej dostupnej príležitosti ich budeme rozmaznávať. Bez ohľadu na dôvody, prečo sa vzťah medzi tebou a mnou skončil, neposunieme sa nad túžbu po rozmazávaní kvôli deťom. Ak existuje príležitosť, aby ťa zalieval pot, bude to použité. Potreby detí nikdy neprekračujú naše potreby. Ak sú teda rozrušené z toho, čo o tebe hovoríme, dostávame palivo a nezaujíma nás, ako to na nich vplýva. Ak ťa prestanú mať radi, pretože im naznačujeme, že si príliš prísna, nebudeme tomu brániť, ale skôr si túto pozíciu vypestujeme vo svoj prospech.
4. Aj deti nás môžu kritizovať rovnako ako ty. Namiesto toho, aby sme to vnímali ako zrelý rodič, sa rozčúlime. Výsledkom bude – ako vždy – vznietenie zúrivosti a prejav horúceho hnevu alebo ignorantského chladu. Budeme vo vzťahu k nemu trucovať, odvrátime sa od neho, ak bude chcieť podporu a/alebo na neho budeme kričať. Skutočnosť, že sú to deti, pre nás nemá nijaký zmysel. To, že ako rodičia sa k nim máme správať dospelo a zodpovedne, nie je dôležité, pretože naše potreby sú na prvom mieste.
5. Nemáme zmysel pre zodpovednosť alebo povinnosť voči deťom. Narcista nevidí potrebu platiť výživné a uspokojí sa s tým, že nebude mať prácu. Iný typ narcistu môže takéto platby uskutočňovať nie preto, že by sa staral o deti, ale aby všetkým ostatným ukázal, aký je štedrý, a aby si aj ty vyzerala zle, ak sú tvoje finančné príspevky nižšie. Finančná podpora bude proti tebe používaná počas celého detstva. Do života detí sa zapojíme iba vtedy, ak to pre nás bude nejako prospešné. Ich emocionálne potreby, vzdelanie, bezpečnosť atď. sú pre nás nepodstatné. Školských aktivít sa nezúčastňujeme preto, aby sme dieťaťu prejavili podporu a aby sa cítilo šťastné, ale aby sme druhým rodičom ukázali, že dieťa milujeme a podporujeme – tak získavame palivo a vytáčame ťa. Povinnosti považujeme za niečo podradné, nemáme zmysel pre zodpovednosť, náš pocit oprávnenosti znamená, že si môžeme robiť, čo sa nám páči, nedostatok viny alebo svedomia znamená, že neexistuje žiadny mechanizmus, ktorý by nás prinútil zaujať alternatívny postoj.
6. Pochop, že deti sú pešiaci, ktoré budú VŽDY použité v náš prospech. Či už nás to má naoko spájať, aby sme pred ostatnými vyzerali dobre, čerpali palivo, uplatňovali kontrolu, triangulovali, pokračovali v týraní a podobne, naše interakcie s našimi deťmi sa riadia našimi potrebami.
7. Pokus obmedziť naše zapájanie sa do života detí je nami vnímané ako kritika bez ohľadu na to, ako morálne a vecne správne je tvoje konanie. To je pre nás irelevantné. Na svoje účely využijeme súdny systém. Čas s našimi deťmi nechceme tráviť kvôli nim, ale je to kvôli nám. Nudí nás mať ich, ale ak vieme, že to, že s nami zostanú čo i len jednu noc v týždni, ťa rozruší a nahnevá, urobíme to, aby sme od z teba čerpali palivo, a preto použijeme na tento boj súdny systém. Nie je to boj v prospech detí. Je to boj o udržanie našich potrieb – paliva, ovládania, triangulácie atď.
Keď je ti teraz toto naše myslenie zrejmé, ako sa k nám máš správať?
1. Minimalizuj interakcie, ktorú s nami máš. Vytvor si systém pre odosielanie správ e-mailom alebo textovou správou. Ak je problém s telefonickými hovormi, neprijímaj ich, ale umožni prijímanie hovorov hlasovou poštou. Potom sa môžeš rozhodnúť, ako nato najlepšie zareagovať a neposkytnúť nám palivo tým, že ťa oklameme prijatím hovoru. Pokiaľ je to možné, zabráň akýmkoľvek osobným kontaktom medzi nami. Najviac paliva čerpáme z toho, že sa pozeráme na tvoje emocionálne reakcie. Odstráň to (kde sa to dá) a odopieraj nám palivo. Napríklad na odovzdanie detí využi pomoc ostatných rodinných príslušníkov alebo priateľov.
2. Zaisti, aby všetka komunikácia bola k veci a neobsahovala žiadne emócie. To nám opäť odopiera palivo. Stanov si päťminútové pravidlo, aby si nikdy okamžite nereagovala na našu komunikáciu (keď je väčšia pravdepodobnosť, že tak urobíš emocionálnym spôsobom, keď sa ťa pokúšame vyprovokovať). Ak je päť minút príliš krátkych, predĺž čas.
3. Tým, že nám budeš odopierať palivo, sa ťa (spočiatku) pokúsime vyprovokovať rôznymi spôsobmi k interakcii a budeme to robiť cez deti. Pretože však musíme získať palivo, budeme ho musieť hľadať inde. Keďže už nebudeš pre nás životaschopný zdroj, nakoniec sa budeme snažiť získavať palivo od teba stále menej. Tiež si nakoniec všimneš, že sa to bude prejavovať tým, že budeme strácať záujem o deti. Pamätaj si, že nás nezaujímajú deti ako také, ale len to, že nám môžu slúžiť ako palivo.
4. Budeš čeliť neustálemu zápasu kvôli nášmu vplyvu. Je to zámerné, pretože ho používame k tomu, aby ťa vyprovokoval a aby si nás konfrontovala s tým, čo o tebe hovoríme, čo hovoríme deťom a čo s nimi robíme. Chceme, aby sme ťa znova vtiahli do svojej hry. Musíš odolať potrebe tak urobiť. Pamätaj si, že nás neprinútiš zmeniť sa. Nebudeme ťa počúvať. Chceme ťa ovládať a čerpať z teba palivo. Na dosiahnutie tohto cieľa používame deti. Ak ti teda deti hovoria, že o tebe rozprávame hanlivo:
1. Nekonfrontuj nás – je to márne.
2. Nesnaž sa ovplyvniť pohľad dieťaťa tým, že mu povieš „Otec je zlý človek“. To mu len bude robiť problémy a povie nám to – toto nám znovu zaistí palivo pre naše myšlienky a tiež nám poskytne ďalšiu muníciu, ktorú proti tebe použijeme. Namiesto toho prejdi na diskusiu o niečom inom a dieťa pravdepodobne na ten komentár zabudne. Ak dieťa trvá na tom, že chce o tejto záležitosti diskutovať, vysvetli mu, že otec robí veci inak a potom pokračuj ďalej vo svojich veciach. Poskytuj dieťaťu istotu a počúvaj ho, ale nerob – ani keď je to lákavé – čokoľvek hanlivé, pretože nám to hrá do karát. Tvojou úlohou je udržať pozitívny vplyv na svoje deti a robiť to tak často, ako to len dokážeš. Ak to urobíš (a necháš nás vyhladovať – nebudeš nám poskytovať palivo, takže sa naša interakcia zníži), tvoj pozitívny vplyv bude postupne prevažovať nad naším negatívnym vplyvom. Čím viac vystavuješ svoje deti pozitívnemu vplyvu a vyhýbaš sa tomu, aby si sa chytila do našich pascí a tým nám nahrávala, prevraciaš rovnováhu vo svoj prospech – plynutím času a vystavovaním sa tomuto pozitívnemu vplyvu sa aj u detí bude prejavovať viac toho pozitívneho, zdravého a na veci si vytvoria vlastný názor.
3. Podobným spôsobom, akým sa musíš vysporiadať so špinavou kampaňou, ani teraz nehovor deťom, čo si majú myslieť, ale nechaj ich, aby sa rozhodli samé. Bude to spočiatku ťažké a nepochybne budeš čeliť škodlivému a náročnému správaniu. Maj na pamäti, že toto je náš vplyv (nie je to to, čo si dieťa skutočne myslí) a že keď prežiješ tú búrku, účinky tvojho pozitívneho vplyvu sa nakoniec prejavia. Keď deti budú staršie, môžeš im predložiť nezávislé dôkazy o správaní (nielen to, čo počúvali a čo im hovorili), aby to mohli sami vyhodnotiť a rozhodnúť sa. Rovnako ako tretie strany, ani deti nechcú byť zapojené do konfliktu medzi dvoma ľuďmi a nechcú, aby im hovorili, čo majú robiť. Postaraj sa o to a zvyšuj svoj pozitívny vplyv.
4. Tvoj prístup je jedným zo spôsobov, ako zaistiť, aby tá „svetlá strana“ prekonala tú „temnú“. To sa dá dosiahnuť iba opakovaným posilňovaním pozitívneho správania a vplyvu. Ak sa budeš správať podobne ako my, vstúpiš na naše územie a budeš nás nielen povzbudzovať, aby sme pokračovali v našom správaní, ale uvidíš negatívny dopad na seba aj na deti.
5. Ak má naše správanie závažný negatívny vplyv na deti – napríklad násilie alebo zanedbávanie, zapoj do toho príslušné orgány.
6. Ak to považuješ za vhodné, ukladaj si správy a e-maily, ktoré ukazujú naše správanie, a keď budú deti dospelé, umožni im k nim prístup. Toto je opäť prezentácia nezávislých dôkazov, kedy budú schopné urobiť si vlastný názor. Nesmieš sa zapojiť do súťaže o popularitu; prehráš, pretože nám to hrá do karát.
7. Ak zistíš, že s nami musíš komunikovať prostredníctvom súdneho systému, uisti sa, že tí, ktorí ťa zastupujú, sú oboznámení s našou poruchou. Spoliehaj sa čo najviac na nezávislé dôkazy, a nie na to, čo niekto „povedal, povedala“. Uvedom si, že sme odborníci na podvádzanie ľudí a rovnako ľahko sa dajú manipulovať aj tvoji právnici, psychológovia, súdni úradníci a sudcovia. Odolávaj nutkaniu vynadať nám – je to pre nás, samozrejme, iba palivo – a namiesto toho pokračuj v pozitívnom prístupe k svojim deťom. Na to sa musíš vždy zamerať. Vždy budeme chcieť, aby si s nami bola v interakcii a použijeme k tomu deti aj súdny systém, aby ťa k tomu vyprovokovali. Ak sa nezapojíš, vezmeš nám veľkú časť sily.
Je to ťažké. Narcistický rodič je realita. Nezmizneme, pokiaľ dostaneme to, čo chceme, alebo budeme veriť, že to dokážeme. Zabráň tomu, aby sme dostali to, čo chceme, ukáž nám, že je nepravdepodobné, že by sme dostali to, čo chceme, a obrátime svoju pozornosť inam. To potom umožní, aby tvoj pozitívny vplyv mal ešte väčší dopad na deti a odstránil všetky škodlivé účinky nášho toxického vplyvu. Budeš čeliť výzvam, ale tým, že sa budeš snažiť riešiť naše správanie, zaujímať sa oň a podriaďovať sa mu, nebudeš môcť chrániť svoje deti. Poznám to z prvej ruky.